Herakleopolis Magna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Reliéf Ramesseho II. s korunou Horného Egypta z Herakleopolu
Reliéf Ramesseho II. s korunou Horného Egypta z Herakleopolu

Herakleopolis Magna je grécky názov hlavného mesta 20. hornoegyptského nomu. Staroveký Egypťania ho nazývali Henen-nesut, Nen-nesu alebo Hwt-nen-nesu (Dom kráľovského dieťaťa). Do koptčiny prešlo meno ako Hnas, z čoho vyniklo Ahnas v stredovekej arabčine. Dnes sa toto miesto nazýva Ihnasíja Umm al-Kimám (Matka črepov) alebo Ihnásijjáh al-Madináh.

Počas 9. a 10. dynastie bol Henen-nesut jedným zo sídiel panovníckej moci v rozdelenom Egypte. Po znovuzjednotení sa jeho význam zmenšil. Podľa povesti sa v Herakleopoli nachádzal rozsiahly labyrint, ale do dnešného dňa sa nenašiel žiaden dôkaz, že sa nejedná iba o mýtus.