Hersé (dcéra Kekropa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Boh Hermes uvidel Hersu, autor:Jan Boeckhorst (1604–1668)

Hersé alebo Hersa (starogr. ἝρσηHersé, lat. Herse) dcéra aténskeho kráľa Kekropa I. a jeho manželky Aglaury.[1][2]

Hersé a jej sestry Aglauros a Pandrosos sa stali kňažkami bohyne Atény.[1] Do Hersy sa potom zahľadel boh Hermes a ona mu porodila syna Kefala, ktorý keď vyrástol bol krásny ako boh.[3]

Keď sa bohyňa Aténa ujala malého Erichthonia, syna boha Héfaista, odniesla ho v uzavretom koši do svojej svätyne na aténsku Akropolu, kde ho potom strážili dva hady.[4][5]Kôš svojim kňažkám prísne zakázala otvoriť.[4][2]

Hersa a jej sestry však nevedeli potlačiť ženskú zvedavosť a striehli na vhodnú príležitosť, aby mohli do koša nazrieť. Táto príležitosť sa im naskytla, keď bohyňa Aténa odišla na Pallénu, aby odtiaľ prieniesla vrch, ktorý mal slúžiť na lepšiu ochranu Akropole.[5]Nanešťastie ich ale pri otváraní koša spozorovala vrana, ktorá to ihneď Aténe oznámila.[4] Nahnevaná Aténa, aby sa čo najrýchlejšie vrátila, pustila vrch a ponáhľala sa do svojej svätyne. Keď ju sestry uvideli, zo strachu pred jej pomstou skočili z Akropole do priepasti.[2][5][6]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,2,6.
  2. a b c Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,2.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 242.
  4. a b c Ovidius, Metamorphoses, 2,542.
  5. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 130.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,18,2.