Hexapla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zlomok z Hexaply zobrazujúci žalm 102 až 103 v Aquilovom preklade.

Hexapla (starogr. Εξαπλά – Exapla) je text Starého zákona ktorý zostavil Origenes v rokoch 230240 po Kr.[1] (iné možné časové vymedzenie: do roku 245[2], po roku 218[3]). Pozostáva z hebrejského textu, gréckej transkripcie[pozn 1], Septuaginty a troch menej používaných gréckych prekladov (nazvaných podľa svojich autorov[3][pozn 2]) Aquila, Symmachos, Teodoción. Pre žalmy pridal ešte dva[4] alebo (podľa Encyclopædia Britannica) tri preklady neznámych autorov[2]. Text bol usporiadaný v šiestich stĺpcoch vedľa seba, z toho vznikol aj názov. Origenes ich usporiadal v poradí: hebrejský text, transkripcia do gréčtiny, Aquilov preklad, Symachov preklad, Septuaginta, Teodóciov preklad.[5] Ide o prvé kritické vydanie Starého zákona.[6]

Sám Origenes považoval za hlavný text Septuagintu, pomocou ostatných prekladov chcel spresniť jej obsah.[4][pozn 3]) Používal na to hviezdičky, poznámky na okraj a pod. Boli to metódy prevzaté z gréckej textovej kritiky. Naučil sa po hebrejsky, s alexandrijskými rabínmi konzultoval hebrejské vlastné mená a navštevoval miesta, o ktorých sa v textoch píše.

Celá práca zabrala Origenovi asi 20 rokov, rozsah bol okolo 7000 strán,[2] iný zdroj udáva rozsah 6000 strán[1]. Dodnes sa zachovala iba vo fragmentoch, originál sa pravdepodobne nachádzal v Cézarei.[2][1] Tu s ňou pracoval pri zostavovaní Vulgáty Hieronym.[2]

Hexapla v Jewish Encyclopedia[7][upraviť | upraviť zdroj]

„Origenes bol, pokiaľ je známe, prvý kresťanský učenec ktorý sa podujal na štúdium hebrejčiny. Sotva mal dôkladné znalosti jazyka; hoci na mnohých miestach cituje a vysvetľuje hebrejské slová, jeho citácie Starého zákona sú zo Septuaginty, ktorá ako sa zdá mala nemenšiu autoritu ako hebrejský text. Nie sú žiadne indície, že by poznal Midraš. Najdôležitejšia časť jeho príspevku k biblickým štúdiam bola jeho pokus o určenie pôvodného textu Septuaginty s cieľom vymedziť exegetické vzťahy medzi židmi a kresťanmi. Tejto významnej práci—založeniu biblickej textovej kritiky venoval 28 rokov. Zbieral materiál zo všetkých častí kresťanského sveta. Jeho usporiadanie textu do šiestich stĺpov: hebrejský v hebrejskom písme; hebrejský v gréckej transkripcii; Aquila; Symmachus; Septuaginta a Theodotion. Časti v Septuaginte, ktoré sa nevyskytovali v hebrejčine označil horizontálnou čiarou; časti v hebrejčine, ktoré sa nevyskytovali v Septuaginte hviezdičkami, chybné časti v Septuaginte boli doplnené, väčšinou podľa Theodotia. Výsledná práca, "Hexapla," bola uložená v knižnici v Cézarey (Palestína). Nikdy z nej nebol urobený opis. Pravdepodobne v siedmom storočí bola zničená, resp. rozpadla sa. Vynechaním prvých dvoch stĺpcov, Origenes zostavil štyri grécke verzie v paralelných stĺpcoch (tzv. "Tetrapla"). Táto práca sa taktiež nezachovala. Na niektorých miestach pridal dva ďalšie grécke preklady ( "Quinta" a "Sexta"); a Hieronym (on Hab. ii. 11) spomína siedmy, o ktorom však nič viac nie je známe. Úryvky z Hexaply sa zachovali v prácach rôznych kresťanských autorov, najmä v Hieronymovi. Tieto úryvky zozbieral Montfaucon ("Hexaplorum Origenis Quæ Supersunt," Paris, 1713) a Field ("Origenis Hexaplorum Quæ Supersunt," Oxford, 1875). Fieldova práca obsahuje všetok materiála dostupný v tom čase na výklad Hexaple.

Stĺpec Hexaply so septuagintným prekladom (s poznámkami) preložili Eusebios a Pafiliom, bol široko používaný (Hieronym, Preface to Chronicles). Z neho vznikla sýrska verzia (sýrska "Hexapla"), ktorá zachovala aj poznámky. Výsledok Origenovej gigantickej práce bol hodnotený rôzne. Nedbanlivosť kopistov, ktorí často zanedbávali diakritické znamienka, zaniesla cudzie prvky do textu Septuaginty, ktorého správnu podobu je v mnohých prípadoch tažké alebo nemožné určiť. Napriek tomu však the disiecta membra (=nesúvislé útržky) jeho veľkej práce obsahujú veľa hodnotného materiálu na určenie hebrejskej a alexandrijsko–gréckej podoby Starého zákona v tých časoch.“

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Používaný v polohelenizovaných synagógach, tými čo neprijali Septuagintu.[3]
  2. Vznikli ako reakcia židov na osvojenie si Septuaginty kresťanmi.[3]
  3. Septuaginta bola textom oficiálne cirkevne schváleným, takže Origenes nepresnosti v nej skôr vyznačoval než by tvoril jej novú verziu.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BÁNDY, Juraj. Stará zmluva ako literárny fenomén - 4 [online]. FiF UK, rev. 2009-03-17, [cit. 2009-03-21]. Dostupné online.
  2. a b c d e Hexapla - edition of Old Testament [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2009-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d PUTNA, Martin C. Órigenés z Alexandrie. 1. vyd. Praha : Torst, 2001. 250 s. ISBN 80-7215-151-7. S. 44-45. (po česky)
  4. a b c O svobodě volby / Órigenés; úvodní studie, překlad a komentář Martin Navrátil. 1 vyd. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2007. 300 s. ISBN 978-80-244-1842-1. S. 19-20. (po česky)
  5. TRSTENSKÝ, František. Patristická interpetácia žalmov [online]. [Cit. 2010-01-01]. S. 3. Dostupné online.
  6. Origenes. In: Všeobecný encyklopedický slovník. Redakcia Paulička, Ivan a kol. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1000 s. ISBN 80-7181-708-2. S. 464.
  7. Jewish Encyclopedia. New York : Funk and Wagnalls, 1901-1906. Dostupné online. S. 434. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]