Hiadeľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°48′34″S 19°18′57″V / 48.8094°S 19.3159°V / 48.8094; 19.3159
Hiadeľ
obec
Pôvod názvu: gedel, giadel, hédel, pravdepodobne z goralského a oravského nárečia, od slova jedľa a násl. jedľových lesov, ktorými je Hiadeľ obklopený
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Rentar
Rieka Vážna
Nadmorská výška 490 m n. m.
Súradnice 48°48′34″S 19°18′57″V / 48.8094°S 19.3159°V / 48.8094; 19.3159
Rozloha 16,56 km² (1 656 ha) [1]
Obyvateľstvo 514 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 31,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1424
Starosta Ondrej Snopko[3] (SDKÚ-DS, KDH)
PSČ 976 61 (pošta Lučatín)
ŠÚJ 508616
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Hiadeľ 68
E-mailová adresa hiadel@hiadel.sk
Telefón 048 / 4191141
Fax 048 / 4191141
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.hiadel.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hiadeľ je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa 21 km severovýchodne od Banskej Bystrice v údolí potoka Vážna. Údolie potoka Vážna (9,6 km) tvorí hranicu medzi Starohorskými vrchmi a ďumbierskou časťou Nízkych Tatier. Väčšinu chotára obce (1510 ha) tvoria ihličnaté a zmiešané lesy.

História obce[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1424. Hiadeľ patril do Ľupčianskeho panstva. Obec vznikla približne v 2. polovici 14. storočia je však pravdepodobné, že údolie potoka Vážna bolo obývané aj predtým. V Hiadeľskej doline sa v stredoveku ťažili vzácne kovy najmä striebro. Náleziská nerastných surovín boli pravdepodobne dôvodom trvalého osídlenia doliny v 14. storočí. História osídlenia doliny potoka Vážna pred 14. storočím je nejasná. Geografická poloha obce však poukazuje na dávnejšiu históriu. Hiadlovská dolina tvorí prirodzený prechod medzi dolinou Hrona a teda celým Pohroním a Hiadeľským sedlom (1099 m), čím prepája Pohronie s Liptovom. V minulosti prechádzala Hiadlovskou dolinou jedna z obchodných a poštových ciest vedúcich od brodov cez Dunaj k banským centrám na Pohroní a ďalej cez Hiadeľské sedlo do Liptova, odkiaľ smerovala až k baltickému pobrežiu. V súvislosti s pradávnym osídlením Hiadlovskej doliny možno spomenúť aj názov miestneho kopca Hradište a ľudovú povesť, ktorá sa k tomuto kopcu viaže. Za pôvodných obyvateľov Hiadľa považuje F. Šujanský horno-oravských kolonistov, ktorí sa postupne poslovenčili. Pre neustále prúdenie ľudí cez Hiadeľské sedlo v priebehu storočí je dnes ťažké určiť kto boli pôvodní obyvatelia Hiadlovskej doliny, rovnako ako je ťažké určiť odkedy je dolina trvalo osídlená. Jednou zo zaujímavých, no v súčasnosti nijako nepodložených teórií je, že dolinu Vážnej (podobne ako iné odľahlé horské doliny), vďaka jej izolovanosti obývali slovanské kmene, ktoré sa po rozvrate Veľkej Moravy sťahovali do horských oblastí Slovenska, kde prežívali ich zvyky a kultúra. Zvláštnosťou je aj hiadlovské nárečie, ktoré je v určitých znakoch blízke nárečiam na strednom Považí a tvorí výnimku medzi nárečiami v okolitých obciach. Okrem baníctva, ktoré v obci ustalo po vyčerpaní hlavných ložísk v 16. storočí sa obyvatelia Hiadľa zaoberali predovšetkým drevorubačstvom a pastierstvom. Vzhľadom na odľahlosť obce od okolitých dedín museli obyvatelia často za prácou odchádzať do bližšieho, ale i vzdialenejšieho okolia. Mnoho ich pracovalo na Gemeri, Tekove, Podpoľaní či v blízkom Liptove. V priebehu storočí sa názov obce opakovane menil (1424 Hedel, 1455 Hedewl, Hodlerdorf, 1656 Hiadel, Hedlifalva, Giadel, Hédel). Ťažké životné podmienky, odľahlosť a nízka úroveň vzdelanosti spôsobovali, že Hiadeľ patril v minulosti k najzaostalejším obciam v regióne. Medzi významné udalosti novovekej histórie obce patrí veľký požiar, ku ktorému došlo 3. novembra 1943. Pri požiari zhorelo 46 domov. Zahynul jeden občan obce.

Slovenské národné povstanie[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitú úlohu v rámci SNP zohrával Hiadeľ predovšetkým od druhej polovice augusta 1944, kedy sa do Hiadlovskej doliny, tesne pred vyhlásením povstania, premiestnil povstalecký oddiel kpt. Alexeja Semjonoviča Jegorova, ku ktorému sa pripojilo mnoho miestnych obyvateľov. Základ tohoto oddielu tvorila 22 členná útočná prepadová skupina sovietskych výsadkových vojsk pod velením A. S. Jegorova (1914 - 1970), ktorá bola vysadená na Latiborskú hoľu v noci zo 7. na 8. augusta 1944. Okolo tejto skupiny sa rýchlo formoval povstalecký oddiel, zložený z príslušníkov čs. vojska a mužov z okolitých dedín. Z Hiadlovskej doliny sa opäť vďaka jej strategickej polohe, spájajúcej Pohronie a Liptov, stala operačná základňa povstaleckej armády. Okrem štábu tu bol zriadený výcvikový tábor a ošetrovňa, ktorá bola neskôr upravená o lôžkovú časť, čím vznikla poľná nemocnica. Z oddielov rozmiestnených v okolí obce bola neskôr zriadená 1. čs. partizánska brigáda Stalin, ktorej vedením bol poverený A. S. Jegorov. Brigáda Stalin bola neskôr nasadená do bojov v Turci a štáb jednotky sa presunul na Staré Hory. Priame boje sa obce dotkli 26. októbra 1944, kedy cez Hiadeľ ustupoval smerom k Hiadeľskému sedlu prápor 2. čs výsadkovej brigády, ktorý spolu s krycou jednotkou 2. taktickej skupiny viedli prudké boje s jednotkami Wehrmachtu, podporovanými oddielmi Hlinkovej gardy. V severnej časti doliny a v oblasti sedla a Kozieho chrbta bojovalo v tom čase aj jadro brigády Stalin, vedené kapitánom Jegorovom. Boje v Hiadlovskej doline pokračovali až do 29. októbra, kedy po celodennej delostreleckej príprave do plnej taktickej hĺbky partizánskych síl zakopaných v sedle zaútočil Wehrmacht z Hiadľovskej doliny, Kozieho chrbta aj z Korytnice. Po štvorhodinovom boji partizáni ustúpili na Prašivú. Pri obsadení Hiadľovskej doliny bolo zajatých mnoho zranených vojakov a občanov, ktorí sa tu ukrývali pred prenasledovaním. V masových hroboch pod Javorím a na Zráze bolo pochovaných 62 občanov židovskej národnosti, 18 vojakov a partizánov. Počas celého povstania aj po jeho potlačení ľudia z Hiadľa, ako aj z iných okolitých obcí podporovali povstalcov. Zásobovali ich jedlom, šatstvom, liečili zranených vojakov a poskytovali pomoc ľuďom, ukrývajúcim sa na rôznych miestach v okolí obce. Po vytlačení partizánov na masív Prašivej vynášali zásoby priamo na Prašivú. Po skončení II. svetovej vojny bolo mnoho obyvateľov obce za svoje činy ocenených štátnymi vyznamenaniami. A. S. Jegorov navštívil Hiadeľ ešte raz na desiate výročie SNP.

Hiadlovské nárečie[upraviť | upraviť zdroj]

Hiadlovské nárečie je charakteristické predovšetkým absenciou mäkčenia (maso, gaty) a výskytom polonizmov. Charakteristická preň je zámena "ť" za "c" (ocec, nosic, priacel, košic, sedzem), prípadne za "č","š","ž" (čečie, ščiri, ešče, čô). Hláska "ď" je nahrádzaná hláskou "dz" (gazdzina, dzen, dzevac). Tvrdé "l" sa často nahrádza hláskou "u" (huava, uúka, puuh, skaua, chuap, piekua, kouáče). Medzi ďalšie osobitosti hiadlovského nárečia patrí vynechanie hlásky "d" ak sa v slove nachádza pred "l" (seliak, polla). Ukážka hiadlovského nárečia z článku "Pesničky hjadlovské" uverejneného v Slovenských pohľadoch v r. 1898:

"Hjadlovská dzedzina velmi je chudobná, ale čez nu čečie vodička studzená. Studzená vodička meno má Vážnica tá moja ženička, to je ožranica. Na to ja ništ nedbám, že je ožranica, lebo mu ju krási v oplecku tkanica."

ďalšia ukážka: Úryvky z poviedky O grgolici uverejnenej v Slovenských pohľadoch (1897): "V Zamrvuom, až hen za Žiarcom, sa mokrie uúke, takie strašivá. Ta tajšli dvaja bracia trávu si košic. Kedz im už kosy tracivi rez, bovo už prišvo poúdnia - zvaliu sa jeden sem, druhý tam, na zem, kosu kovac. Ked si ten nakovau kosu, sa mu zadriemaô. Nazar ho zobudzí: zahučavo v hore, ako by sa všetka hora na zem zvalic išva... Skočí na nohe a počne ucekac, ale nemohou, lebo jeho nohe bovy strachom sviazané ako recazou. V tom vidzí naraz z tej hory pchac sa jennu potvoru ženskú v hroznom a strašnom postave: nohe ako mosúre a čierne ako uhel, ruke ako vopaty, driek taký hrubý ako dobrý sud, plecia široké ako poscel a huava na nich ako mytovnica, v huave oči ako taniere a vuasy bez rozdzievu rozstrapacenie visevi jej z huavi až po pás... Kedz viac ludzí spou idzie, ona sa vam tedy neukiaže, ale pojedzinok chranže sa každý pred nou... Ondrej Oborčok, tiež Hjadlovec tvrdzí, že je grgolica vodná matka, chtorá že vychodzí tam z jennej stuny, v doline Zámrvej... Len sa ozrevo dzecko, vidzevo tú grgolicu, hnedz povedá: lala mamo, aký čačaný bobo! Žena sa ozre a vidzí za sebou potvoru, ako sa za nou čochre..."

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ondrej Snopko je v zozname. Dostupné online.

2. Janotková Z.,informačná brožúra k 570. výročiu prvej zmienky o obci: Hiadeľ 1424 - 1994, 1994, ISBN 80-967205-0-3