Hidžra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hidžra (arab. هِجْرَة) je odchod alebo útek proroka Mohameda z Mekky do Medíny.

Mohamed (arab. Muhammad), ktorý kázal doktrínu jediného Boha a hrozil Súdnym dňom, sa nestretol s veľkým porozumením u svojho kmeňa Kurajšovcov, ktorý spravoval posvätný kameň Kaaba.

Už v roku 615 odišla prvá vlna jeho prívržencov z Mekky do kresťanskej Etiópie. Keď zomrela jeho manželka Chadídža, Mohamed napokon v sprievode Abú Bakra opustil Mekku 9. septembra 622 a 24. septembra 622 docestoval do arabského mesta Jatrib, 320 km severozápadne od Mekky, kde našiel azyl. Jatrib neskôr premenovali na Madínat an-Nabí (Prorokovo mesto), dnešná Medína.

Význam hidžry[upraviť | upraviť zdroj]

Mohamedov odchod z Mekky do Medíny znamená koniec predislamského veku, ktorý Arabi nazývajú džáhilíja (čas alebo stav nevedomosti) a hidžra sa stala symbolom víťazstva islamu.

Druhý ortodoxný kalif Umar v roku 638 oficiálne určil, že moslimský rok, v ktorom sa odohrala hidžra, bude prvým rokom islamského kalendára. Rok 638 sa tak stal rokom 17. éry hidžry. Samotný deň hidžry sa niekedy mylne považuje za prvý deň roku, respektíve letopočtu, to je však omyl. Rok 1. éry hidžry sa začal už 16. júla 622.