Hieronym (učiteľ cirkvi)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätý
Hieronym
Kňaz a učiteľ cirkvi
Píšuci sv. Hieronym (Caravaggio, 1606)
Píšuci sv. Hieronym (Caravaggio, 1606)
Funkcie a tituly
sekretár pápeža Damaza I.
382  – 384
Biografické údaje
Rodné menoSophronius Eusebius Hieronymus
Narodenie347
Stridon
Úmrtie30. september 420 (73 alebo 74 rokov)
Betlehem
PochovanýBazilika Panny Márie Väčšej, Rím
Svätenia
CirkevRímskokatolícka cirkev
Kňaz
Kňazská vysviacka379
Svätec
Sviatok30. september (západné cirkvi) , 15. jún (východné cirkvi)
V cirkváchRímskokatolícka cirkev
Pravoslávna cirkev
Starokatolícka cirkev
Anglikánska cirkev
PatrónDalmácie, Lyonu, teológov, archeológov, študentov, žiakov, prekladateľov, univerzít, vedeckých spolkov, askétov, proti ochoreniam oka
Atribútykardinálsky klobúk, lev, písací stôl, kniha, lebka
Odkazy
Spolupracuj na Commons Hieronym

Svätý Hieronym alebo Hieroným, pôvodne Sophronius Eusebius Hieronymus[1] (cca 347, Stridon, Slovinsko / Chorvátsko – 30. september 420, pri Betleheme[1][2]) bol mních, kňaz, kresťanský teológ, spisovateľ, exegéta, latinský cirkevný otec a askéta.[1][3] Ako prvý preložil Bibliu do latinčiny. Tento preklad známy ako Vulgáta sa dodnes v rímskokatolíckej cirkvi považuje za veľmi kvalitný.

Po cestovaní v Galii, Antiochii či na východe a uvoľnenom nemravnom živote sa Hieronym dal na pokánie a nechal sa pokrstiť a neskôr proti svojej vôli vysvätiť za kňaza. Mal hlboké znalosti aramejčiny, gréčtiny a hebrejčiny. Pôsobil ako štátny sekretár pápeža Damaza I. Po jeho smrti sa utiahol do Betlehema, kde založil viaceré kláštory a hospic. Okrem prekladania Biblie sa doživotne venoval aj prekladom diel predošlých učencov a cirkevných otcov. Zachovali sa jeho početné homílie, polemiky a životopisy svätých. Hodnotné sú jeho komentáre k jednotlivým biblickým knihám.

Hieronym sa spolu s Augustínom, Ambrózom a Gregorom Veľkým radí medzi najväčších západných (latinských) cirkevných otcov. Pápež Bonifác VIII. ho v roku 1295 uznal za učiteľa cirkvi. Aj keď nebol nikdy kanonizovaný, je považovaný za svätého. Cirkevný sviatok má na Slovensku 30. septembra. Počas celého stredoveku a raného novoveku bol hojne zobrazovaný v umení, najčastejšie s knihami v študovni.

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine a češtine sa používa dnes meno Jarolím (30. september), ktoré je odvodené z Hieronymus.

V češtine sa volá Jeroným, v angličtine Jerome, vo francúzštine Jérôme, v holandčine Jeronym/Jeroen, v španielčine Jerónimo, v taliančine Geronimo / Girolamo [vyslov: Dž..], v nemčine a v starovekom Ríme Hieronymus.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Raný život a štúdiá[upraviť | upraviť zdroj]

Narodenie a krst sv. Hieronyma (miniatúra od Étienne Colaud z knihy Život svätého Hieronyma, asi 1520 –1525)

Sophronius Eusebius Hieronymus sa narodil pravdepodobne v roku 347 (prípadne medzi rokmi 340 až 345[4]) v Stridone, ktoré pravdepodobne ležalo na hranici Dalmácie a Panónie (dnes Slovinsko alebo Chorvátsko).[2][5] (Niektoré zdroje ho stotožňujú s dnešným mestom Strigov[4] alebo ho určujú blízko Ľubľany.[6]) Pochádzal z majetnej a nábožnej rodiny.[4] Keďže Hieroným bol veľmi nadaný, jeho otec ho podporoval vo vzdelávaní sa.[4] Hieronym bol však často neposedný, takže ho museli mnohokrát nútiť do učenia.[4][7]

Zhruba od roku 358 študoval v Ríme, pričom jeho učiteľmi boli aj prísny Aelius Donatus a Viktorinus.[4][8] Vďaka nim získal Hieronym hlboké znalosti gréckeho a latinského jazyka,[4] ako aj gramatiky, rétoriky a filozofie.[1] V kombinácii s jeho talentom sa z Hieronyma stal dobrý rečník.[4] Hieronym však postupne pod vplyvom Donata opustil svoje náboženské princípy. Spyšnel, stal sa ľahkomyseľným a vyhľadával svetské radovánky.[4] Postupne si však uvedomil, že musí zmeniť svoj život. Po dobe pokánia ho v roku 366 pokrstil pápež Libérius.[1][6] Nasledujúci rok sa vydal do nemeckého Trevíra.[1][9] Opustil hlavné mesto a presunul sa za priateľom Rufinom do Aquilei (pri Benátkach).[4] Spriatelil sa s klerikmi, ktorý nasledovali biskupa Chromácia.[10][11] Následne sa v roku 370 pripojil k Zboru blažených, skupine asketických mníchov.[9] Po roku však na otcovu žiadosť tento kláštor opustil, aby dohovoril svojej sestre, ktorá vystúpila z kláštora.[4]

Hieronym zobrazený ako kajúcnik v púšti (Albrecht Dürer, 1496)

Od roku 373 Hieronym uskutočnil viaceré cesty na Východ, kde vyhľadával rôzne (aj nekresťanské) mníšske spoločenstvá.[6][9] Od roku 374 pobudol nejaký čas aj u biskupa Apolinára v Antiochii, ktorého prednášky často počúval.[1][3][8] Tam sa údajne na základe vnuknutia vo sne úplne zriekol štúdií pohanskej literatúry a rozhodol sa vzdelávať výhradne Bibliou a dokumentmi cirkevných otcov.[4] Z Antiochie sa s tromi spolubratmi utiahol na púšť Chalcis, aby pokračoval vo vzdelávaní sa vo Svätom písme a pokání.[1][5][6] Prísny asketický život vydržal počas štyroch rokov len Hieronym; dvaja spolubratia umreli na púšti a posledný sa vrátil domov.[4][8] V tomto období sa vzdelával v hebrejčine, pričom mu pomáhal konvertovaný Žid.[1][3][5] Popri tom porovnával rôzne opisy Biblie a opravoval nájdené chyby a nezrovnalosti.[4]

Uvádza sa, že Hieronym mal temperamentnú až výbušnú povahu.[9] Často bol lenivý.[9] Proti tomuto hlavnému hriechu bojoval pracovitosťou, pretože, ako uvádza vo svojich spisoch, „ak sme zaneprázdnení konaním dobra, sme menej prístupní na zlé pokušenia.“[9] Mnohí ľudia ho považovali za nepriateľského kvôli jeho agresívnemu sarkazmu, ktorý často prechádzal až do urážania.[8]

Pápežov sekretár[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Hieronym

Aj keď sa Hieronym vzpieral a nepokladal za hodného, antiochijský biskup Paulín ho v roku 379 (niektoré zdroje uvádzajú 378[1]) vysvätil za kňaza.[4][5] Po vysvätení sa Hieronym snažil nevykonávať kňazskú službu, lebo ju nepovažoval za kompatibilnú s jeho povolaním.[5][8]

V nasledujúcom roku 380 (alebo 381[11]) odišiel do Konštantinopolu, kde sa spoznal so svätým Gregorom Naziánskym.[1][5] Práve on pomohol Hieronymovi hlbšie sa ponoriť do chápania biblických textov a ich výkladu.[4] V tomto meste strávil dva roky.[3] Spoznal sa aj s ďalším významným gréckym teológom Gregorom Nysským.[3]

Keď v roku 382 pápež Damazus I. usporiadal synodu v Ríme, pozval na neho aj Hieronyma, ktorý sa už predtým stal známym pre svoju učenosť a početné preklady Origenesa a Eusebia.[1][3] Pápež ho vymenoval za svojho sekretára a dal mu za úlohu zrevidovať starý latinský preklad Biblie, tzv. Italu.[1][4] Hieronym sa podujal na tento projekt. Do pápežovej smrti (384) sa mu podarilo zrevidovať evanjeliá a žaltár.[10][8]

Počas tohto obdobia sa na neho obracalo veľa ľudí s rôznymi nábožensko-teologickými otázkami.[4] Hieronym kritizoval vtedajšie uvoľnené pomery, za čo si od mnohých politikov a svetských osobností vynútil hnev.[4] Nikto však na neho nevztiahol ruku, keďže bol pod pápežovou ochranou.[4]

Literárna činnosť v kláštore[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyňa sv. Hieronyma v Betleheme

Keď Damazus I. umrel, Hieronym bol takmer zvolený za nového pápeža. Prekazili to však intrigy tých, ktorí s ním nesúhlasili.[1] Odišiel preto z Ríma do Svätej zeme spolu so sv. Paulou a sv. Eustóchiou a ďalšími ženami, ktoré ho od jeho pobytu v Ríme nasledovali.[5][6][8] Hieronym spolu so ženami precestoval aj územia dnešnej Sýrie, Palestíny a Egypta, pričom vyhľadával svätých pustovníkov.[4] V roku 385 (alebo 386[6]) sa usadil v Betleheme,[9] kde potom založil tri ženské a jeden mužský kláštor.[12] Výstavbu financovali z Paulinho dedičstva.[5][12] Taktiež otvorili aj hospic a Hieronym zadarmo učil grécky a latinský jazyk miestne deti.[5]

Vulgáta[upraviť | upraviť zdroj]

Sv. Paula Rímska a jej dcéra sv. Eustochium počúvajú sv. Hieronyma (Francisco Zurbarán, 1640 – 1650)
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vulgáta

Popri starostlivosti o pútnikov sa dlhodobo a systematicky venoval prekladu a výkladu Svätého písma.[4] Využil svoje hlboké znalosti a medzi rokmi 393 až 406 priamo z hebrejčiny a aramejčiny preložil do vtedajšej formy latinčiny celý Starý zákon okrem žalmov.[1] Tento preklad spolu s jeho korektúrou Nového zákona podľa gréckej pôvodiny (tzv. Septuaginty[3]) sa dnes označujú ako Vulgáta.[1] (Názov znamená „všeobecne rozšírený“, keďže Hieronym preložil Bibliu do hovorovej latinčiny, čím ho chcel sprístupniť všetkým.[10]) Pri biblickom preklade preferoval podľa možnosti doslovné preklady (slovo za slovom), pričom sa snažil aj dodržiavať pôvodné poradie slov, keďže išlo o texty vnuknuté Duchom Svätým.[3] (Pri nebiblických textoch preferoval voľnejší preklad zameraný hlavne na zmysel textu.[3])

„ Kto nepozná Písmo, nepozná Krista. “
– sv. Hieronym

Hieronymov preklad bol jeho súčasníkmi často kritizovaný, pretože vychádzal z hebrejskej pôvodiny (teda tzv. židovskej Biblie).[3] Vyčítali mu, že bezbožne zasahuje do textu, ktorý je považovaný za vnuknutý.[3] Sťažovali sa aj na horšie čítanie jeho prekladu, pretože to, čo v porovnaní so Septuagintou dopĺňal, označoval hviezdičkami, a to, čo bolo v Septuaginte nadbytočné oproti hebrejskému základu, označoval krížikom.[3] Obviňovali ho aj z falšovania a nedostatočnej pokory a úcty k prvotným prekladateľom Septuaginty.[10] Hieronym kritikom odkázal, že legendistický pôvod Septuaginty je vymyslený, uznával ju však ako vnuknutý text.[3]

Vulgáta bola vyhlásená za oficiálny latinský text Svätého písma počas tridentského koncilu[9] a je považovaná za Hieronymovo najdôležitejšie dielo.[1] Aj keď v minulosti niektorí prekladatelia kritizovali úroveň jeho prekladu, v súčasnosti sa na základe výskumu hebrejčiny a aramejčiny cení jeho dielo omnoho viac.[10]

Ďalšia spisovateľská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ordo seu regula

V tomto čase Hieronym napísal aj svoje slávne diela – zachovalo sa 117 Hieronymových listov,[1][9] z toho 19 určených jeho súčasníkovi sv. Augustínovi. Jeho spis De viris illustribus (O slávnych mužoch) z roku 392 je zas prvým prehľadom dejín kresťanskej literatúry.[9] Obsahuje 135 životopisov cirkevných spisovateľov (od apoštola Pavla až po životopis samotného Hieronyma).[1] Zachovalo sa aj 96 homílií, ktoré väčšinou pojednávajú o žalmoch alebo úryvkoch z evanjelií.[1]

Komentáre biblických textov[upraviť | upraviť zdroj]

Popri preklade Biblie vydával Hieronym aj svoje komentáre k jednotlivým biblickým knihám:[1][3]

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Sv. Hieronym vo svojej študovni (Domenico Ghirlandaio, 1480)

Z Hieronymovej bohatej prekladateľskej činnosti sa mimo iné zachovali:[1][3]

Polemické spisy[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojich apologetických spisoch bojoval Hieronym aj s vtedajšími bludmi a herézami.[1][4] V rámci polemických spisov sa zameriaval na obhajobu rehoľného spôsobu života.[1][11]

  • Dialogus adversus Pelagianos (Dialóg proti pelagiánom) – v tomto diele vyvracal učenie Pelagiána, ktorý tvrdil, že Božia milosť nie je tak dôležitá pre spásu duše;
  • Altercatio Luciferiani et Orthodoxi (Hádka medzi luciferiánom a ortodoxným)
  • De virginitate B. Mariae (O panenstve blahoslavenej Márie)

Ďalšie cirkevné spisy[upraviť | upraviť zdroj]

Sv. Hieronym vo svojej študovni (Albrecht Dürer, 1514, rytina)

Medzi ďalšie Hieronymovej spisy okrem iných patria aj:[1][3][8]

  • Vita Sancti Pauli (Životopis sv. Pavla Tébskeho),
  • Vita Sancti Hilarionis (Životopis sv. Hilariona),
  • Vita Malchi (Životopis Malcha) – v tomto diele priblížil rehoľný život

Iné spisy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Liber interpretationis hebraicorum nominum (Kniha výkladu hebrejských mien) – pri koncipovaní tohto diela Hieronym vychádzal z presvedčenia, že význam všetkých mien vychádza z hebrejčiny, „matky jazykov“.[10]
  • De situ et nominibus locorum hebraicorum (O polohe a názvoch hebrejských miest) – abecedne usporiadaný slovník miest v Palestíne, pričom obsahoval geografické a etymologické vysvetlenia k názvom miest, vodných plôch, krajov a aj božstiev.[10]

Napadnutie Betlehema a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Keď v roku 419 zaútočili na Betlehem diví barbari a pelagiáni, zničili aj Hieronymom založené kláštory.[4] Hieronym sa zachránil a hneď, ako to bolo možné, sa vrátil do Betlehema, aby obnovil kláštory a aby pokračoval vo svojich prácach.[4] Bol však už vo svojom pokročilom veku slabý, navyše aj strácal zrak.[4] (Preto údajne posledné spisy diktoval.[4]) Hieronym skonal 30. septembra 420 neďaleko Betlehemu.[2][11][13] Po úmrtí bol pochovaný do krypty zničeného kláštora,[4] blízko k hrobom sv. Pauly Rímskej a jej dcéry sv. Eustochium.[8]

Uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Hieronym (Juan Martínez Montañés)

Hieronymova svätosť sa odvádza na základe tradície, nebol nikdy oficiálne kanonizovaný. Titul Učiteľ cirkvi mu 3. marca 1295 udelil pápež Bonifác VIII.[2][14][15] Práve v 13. storočí boli jeho pozostatky presunuté z Betlehema do Ríma a sú uložené v Bazilike Panny Márie Snežnej.[4][7][8]

V Ríme tiež stojí kostol sv. Hieronyma, ktorý má aktuálne (2023) v správe španielsky kardinál Miguel Ángel Ayuso Guixot.[16] V tomto chráme sa pravidelne schádzajú Slováci žijúci v Ríme.[16]

Na Hieronymovu počesť a pri príležitosti 1600. výročia úmrtia tohto svätca slávila Katolícka cirkev od 1. decembra 2019 (1. adventnej nedele) do 30. septembra 2020 Rok Božieho slova.[10][11] V deň Hieronymovej smrti vydal pápež František list Scripturae Sacrae affectus (Láska k Svätému Písmu).[13]

Rímske martyrológium uvádza jeho sviatok na 30. september.[8][17]

Pravoslávna cirkev si uctieva Hieronyma ako prepodobného.

Atribúty a patrónstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hieronym je často zobrazovaný v kardinálskom oblečení, aj keď v jeho dobe neexistovala táto hodnosť. (Francisco Zurbarán, približne 1640)

Svätý Hieronym býva zobrazovaný s levom, lebkou, písacím stolom, knihami či spismi.[4] Sú známe aj zobrazenia v púšti a na kolenách, pričom často drží kríž alebo kameň.[1] Ďalším atribútom je kardinálsky odev, aj keď Hieronym nebol nikdy vymenovaný do tejto hodnosti, keďže v jeho dobe ešte neexistovala.[1][8] Umelci ho tak zobrazovali z veľkej cirkevnej úcty.

Jedným z najstarších vyobrazení sv. Hieronyma je ilustrácia v Biblii Karola Holého z 9. storočia.[8]

Je patrónom študentov, vedcov, teológov, teologických fakúlt.[4] Je považovaný aj za orodovníka pri ochoreniach očí a patróna prekladateľov.[4][7][18]

Uctievanie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa nenachádza sakrálna stavba zasvätená sv. Hieronymovi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa Hieronym [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d Saints and Blesseds: Saint Hieronymus [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p HEIL, Uta. Hieronymus [online]. www.bibelwissenschaft.de, 2009-01-01, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af Hieronym, kňaz a učiteľ Cirkvi : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h i ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
  6. ↑ a b c d e f WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
  7. ↑ a b c VATRTOVÁ, Lenka. Hieronym » 340-420 « učiteľ Cirkvi. Svätec, latinský cirkevný spisovateľ a jeden z najväčších učencov katolíckej cirkvi. [online]. Homílie.eu, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ a b c d e f g h i j k l m FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
  9. ↑ a b c d e f g h i j KRASNOVSKÝ, Branislav. Ako nám môže byť svätý Hieronym vzorom v boji proti lenivosti - [online]. Christianitas, 2021-06-02, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e f g h i j KRUPA, Ján. Svätý Hieronym / Celý život zasvätil prekladaniu Svätého písma [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d e f KRUPA, Ján. Život a dielo svätého Hieronyma [online]. www.lumen.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
  12. ↑ a b BARING-GOULD, Sabine. The Lives of the Saints - January. Londýn : John C. Nimmo, 1898. S. 476. (po anglicky)
  13. ↑ a b Pápež vydal list k 1600. výročiu sv. Hieronyma: Láska k Svätému písmu [online]. m.tkkbs.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
  14. ↑ Benedikt XI., pápež : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
  15. ↑ KRUPA, Ján. Sv. Jána Pavla II. navrhli na učiteľa Cirkvi a patróna Európy [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
  16. ↑ a b PETRÍK, Bohumil. Španielsky kardinál prevzal slovenský kostol v Ríme [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
  17. ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
  18. ↑ MARUŠIAK, Jozef. Svätý Hieronym a rovná daň [online]. www.sme.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Dňa 15. júna : Svätý Hieronym." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 315-320. ISBN 80-7165-381-0
  • "Hieronym, prepodobný : 15. jún." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 261-263. ISBN 80-967341-1-3
  • SLEPIČKA, Martin. Úcta k svatému Jeronýmovi v českém středověku: K 1600. výročí smrti církevního otce svatého Jeronýma. Ostrava: Repronis, 2021. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hieronym_(učiteľ_cirkvi)&oldid=7769905“