Higgsov mechanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Higgsov Mechanizmus (pomenovaný podľa Petra Higgsa) alebo Englertov-Broutov-Higgsov-Guralnikov-Hagenov-Kibblov mechanizmus[1] predstavuje teoretický opis interakcií umožňujúci, aby mohli kalibračné (intermediálne) bozóny nadobúdať nenulové pokojové hmotnosti. Napriek chýbajúcemu experimentálnemu overeniu je Higgsov mechanizmus zahrnutý v štandardnom modeli elementárnych častíc ako jeho integrálna súčasť. Častica zodpovedajúca za tento mechanizmus sa volá Higgsov bozón a doteraz (december 2011) nebola definitívne experimentálne potvrdená.

Päť zo šiestich nositeľov Sakuraiovej ceny za rok 2010: Kibble, Guralnik, Hagen, Englert a Brout; P. Higgs nebol prítomný.
Peter Higgs 2009

Mechanizmus bol opísaný prvýkrát v roku 1964 nezávisle niekoľkými skupinami vedcov: P. Higgsom v Edinburghu [2] skupinou Francoisa Englerta a Roberta Brouta z Université Libre de Bruxelles[3] a skupinou T. W. B. Kibbla, Carla R. Hagena a Geralda Guralnika z Imperial College.[4] Objavenie mechanizmu je však väčšinou pripisované len P. Higgsovi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Englert–Brout–Higgs–Guralnik–Hagen–Kibble Mechanism on Scholarpedia
  2. Peter Higgs: Broken symmetries, massless particles and gauge fields. v: Physics Letters. Band 12, 1964, S. 132–133
       Peter Higgs: Broken symmetries and the masses of gauge bosons. v: Physical Review Letters. Band 13, 1964, S. 508–509
  3. Englert, Brout: Broken Symmetry and the Mass of Gauge Vector Mesons. In: Physical Review Letters. Band 13, 1964, S. 321–323
  4. Guralnik, Hagen a Kibble: Global Conservation Laws and Massless Particles. In: Physical Review Letters. Band 13, 1964, S. 585–587