Hillary Rodhamová-Clintonová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hillary Diane Rodhamová Clintonová
Hillary Rodhamová-Clintonová
americká ministerka zhraničných vecí

Narodenie 26. október 1947 (67 rokov)
Chicago, Illinois, USA

Hillary Rodhamová-Clintonová (rodená Hillary Diane Rodham * 26. október 1947, Chicago, Illinois, USA) je bývalá americká ministerka zahraničných vecí. Je manželkou Billa Clintona, ktorý bol 42. prezidentom USA v rokoch 19932001. Bola prvou dámou USA v rokoch 1993 to 2001.

Clintonová bola zvolená do Amerického senátu v roku 2000, ako prvá Prvá dáma (First Lady) vo verejnej funkcii a prvá žena ako senátorka za štát New York. Bola znovuzvolená v roku 2006.

20. januára 2007 Hillary Clintonová oficiálne oznámila, že sa bude uchádzať o kandidatúru na Prezidentku USA vo voľbách v roku 2008.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Školské roky[upraviť | upraviť zdroj]

Hillary Clintonová sa narodila ako Hilary Diane Rodhamová v Edgewater Hospital (Edgewaterská nemocnica) v Chicagu, štát Illinois, v Metodistickej rodine v Park Ridge, Illinois. Jej otec Hugh Ellsworth Rodham, syn anglického imigranta, bol zamestnaný v textilnom priemysle v Scrantone, Pensylvánia, a jej matka, Dorothy Emma Howell Rodham, bola žena v domácnosti. Má dvoch mladších bratov Hugha a Tonyho.

Ako dieťa mala aktivity v kostole a na škole v Park Ridge. Hillary rada športovala, venovala sa tenisu, korčuľovaniu, baletu, plávaniu, volejbalu, a softbalu. Dosiahla veľa ocenení za Brownie and Girl Scout. Navštevovala Maine East High School, kde bola triednou prezidentkou, členkou študentskej rady, vyjednávacieho tímu, a členkou National Honor Society. Počas posledného roka vysokej školy, jej bola odovzdaná školská cena za sociálna vedu. Ako súčasť rodiny konzervatívcov (republikánov), sa v roku 1964 (ako 16 ročná) Hillary Rodhamová zapojila do kampane republikánskeho kandidáta na prezidenta Barryho Goldwatera. Jej rodičia ju povzbudzovali v pokračovaní v kariére, ktorú si vybrala.

V 1965, sa Hillary Rodhamová zapísala na Wellesley College kde začala aktívne pôsobiť v politike, bola prezidentkou na Wellesley College Chapter za kolégium republikáncov. V priebehu jej mladosti v 1968, bola Rodhamová afektovaná smrťou bojovníka za ľudské práva (práva černochov) reverenda Dr. Martina Luthera Kinga Jr., s ktorým sa osobne stretla v roku 1962. Hillary Rodhamová ukončila školu v roku 1969 so zameraním politické vedy.

V 1969, Rodhamová začala štúdium práva na Yale Law School (škola práva na Yale), kde pôsobila v školských novinách, a pracovala s postihnutými deťmi, pre ktoré získala v roku 1970 grant. Ku koncu jari v roku 1971 sa spoznala so svojim budúcim manželom Billom Clintonom, ktorý tiež študoval na Yale Law School. Počas leta 1971, cestovala do Washingtonu kde pracovala pre senátora Waltera Mondalesa v oblasti migrácie pracovníkov, výskumu problémov s migrantmi. Počas leta 1972, Rodhamová pracovala v západných štátoch USA na kampani demokratického prezidentského kandidáta Georga McGoverna. Počas ďalších rokov sa venovala postihnutým ďeťom a bezplatnej právnej ochrane chudobných. Školu ukončila v roku 1973 ako doktorka práva (Juris Doctor) s titulom J.D. Jej záverečná práca bola o právach detí. Potom začala postgraduálne štúdium na Yale Child Study Center.

Podpis Hillary Rodham Clintonovej.

Manželstvo a rodina, právna kariéra, a prvá dáma Arkansasu[upraviť | upraviť zdroj]

Počas postgraduálneho štúdia mala Rodhamová na starosti fond pre deti ako konzultant na Carnegie Council on Children. Pripojila sa ku kampani za odstúpenie prezidenta počas aféry Watergate. Rodhamová sa neskôr stala členom fakulty na Arkansaskej Universite (ako jedna z dvoch žien), Fayetteville School of Law (škola práva), kde bol Bill Clinton učiteľom.

11. októbra 1975 sa Hillary Rodhamová a Bill Clinton zosobášili v meste Fayetteville, Arkansas; ponechala si svoje meno Hillary Rodhamová (originál: Hillary Rodham). Následne sa prestahovali do hlavného mesta štátu Little Rocku, kde Bill Clinton prvýkrát kandidoval do kongresu. V 1976, Hillary Rodhamová začala pracovať pre firmu Rose (Rose Law Firm), so špecializáciou na deti. Prezident Jimmy Carter menoval Rodhamovú do rady Legal Services Corporation (1978).

V 1978, bol jej manžel Bill Clinton zvolený za guvernéra Arkansasu, Rodhamová sa stala prvou dámou Arkansasu, a zostala ňou 12 rokov.

27. februára 1980, sa Hillary Rodhamovej a jej manželovi narodilo ich jediné dieťa, dcéra Chelsea, v tom čase začala Rodhamová používať meno Hillary Rodhamová Clintonová (originál Hillary Rodham Clinton).

Ako prvá dáma Arkansasu sa angažovala v rôznych programoch pre deti, a rodičov, za čo bola ocenená v roku 1983 ako Arkansaská Žena roka (Arkansas Woman of the Year 1983) a v roku 1984 ako Arkansaská Matka roka (Arkansas Mother of the Year 1984).

Súčasne s pozíciou Prvej dámy Arkansasu Hillary Clintonová pokračovala v právnej praxi pre Rose Law Firm. V rokoch 1988 a 1991 ju National Law Journal (právnický časopis) menoval ako jednu zo 100 najvplyvnejších právnikov v Amerike. Stále sa však venovala i organizáciám, ktoré chránili, zaopatrovali, či podporovali deti (Arkansas Children's Hospital Legal Services, Children's Defense Fund).

Prvá dáma Spojených štátov amerických[upraviť | upraviť zdroj]

H. Clintonová číta deťom počas školskej návštevy

Keď Bill Clinton zložil prezidentský sľub v januári 1993, Hillary Rodhamová Clintonová sa stala Prvou dámou USA. Bola prvou, ktorá mala na tomto poste absolvované postgraduálne štúdium, a prvá, ktorá mala za sebou úspešnú samostatnú kariéru. Bola najaktívnejšou Prvou dámou v histórii Spojených štátov, ako aj významnou osobnosťou s vplyvom na dianie v USA. Podobne na tom z Prvých dám bola len Eleanor Rooseveltová.

V roku 1993 prezident menoval svoju manželku na čelo pracovnej skupiny pre reformy národnej zdravotnej starostlivosti (Task Force on National Health Care Reform). Odporúčanie tejto pracovnej skupiny, pomenovanej Clintonovej plán zdravotnej starostlivosti (Clinton health care plan) prezývaným "Hillarycare" jej oponentmi, zlyhal, aj keď obe komory parlamentu mali demokratickú väčšinu (Bill Clinton bol demokrat) a bol zrušený v septembri 1994. Vo svojich pamätiach (Living History), Clintonová napísala, že: "jej politická neskúsenosť zapríčinila zlyhanie, no plán reformy zdravotníctva bol dobrý"[chýba zdroj]. Neskôr sú pojmom Hillarycare označované plány univerzálnej starostlivosti o zdravie. Neskôr použili republikáni jej nepopularitu (Hillarycare) ako hlavnú zbraň proti vo voľbách do kongresu a senátu v roku 1994.

Kritici poukazovali na to, že Prvá dáma pôsobí vo verejnej politike. Priaznivci naopak, argumentovali, že Clintonová nie je odlišná od iného poradcu Bieleho domu a že volič dobre vedel že by (tak, či tak) hrala dôležitú rolu v manželovom prezidentovaní. Bill Clinton vo svojej volebnej kampani vyhlasoval, že miesto jednej zvolia voliči naraz dve osoby (dvaja za cenu jedného). Toto Clintonove prirovnanie viedlo k posmešnému prirovnaniu pre Hillary Clintonovú ako co-Presidents, prípadne zdrobnenine Billary.

Oficiálna snímka prezidenta a Prvej dámy USA

Clintonová bola prvou Prvou dámou ktorá bola predvolaná vypovedať pred federálnu porotu, keď v januári 1996 mala vysvetliť pomery okolo dokumentov týkajúcich sa právnej firmy Rose Law, pre ktorú pracovala (v súvislosti s aférou Whitewater, no nebola obvinená z trestného činu). Počas jej pôsobenia ako Prvej dámy, bola Clintonová objektom oficiálneho vyšetrovania v súvislosti so streľbou v cestovnej kancelárii Bieleho domu (smrť poradcu Vince Fostera). V žiadnej z týchto káuz nebola Clintonová oficiálne obvinená, dokonca ani len z previnenia.

Ako Prvá dáma, Clintonová získala mnoho podporovateľov pre otázku ženských práv a práv detí. Inicializovala detské zdravotné poistenie (Children's Health Insurance Program) v roku 1997 pre deti, ktorým nemohli rodičia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Taktiež dosiahla zvýšenie príspevkov pre štátne zdravotnícke inštitúcie zaoberajúce sa rakovinou prostaty a detskou astmou. Zasadzovala sa za výskum choroby zo zálivu (vojaci ktorý boli nasadení v prvej vojne v zálive – Iraku).

Hillary Clintonová garantovala početné konferencie Bieleho domu ktoré sa zaoberali detským zdravím, včítane predčasných pôrodov a školského násilia. Bojovala za celonárodné očkovania detí proti chorobám, informovanosť starších žien o mamografii prsníkov (včasné zistenie rakoviny prsníka) a o zvýšenú pozornosť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nemocenského poistenia. Spolu s generálnym prokurátorom sa zaslúžila o vytvorenie kancelárie pre násilie na ženách pri ministerstve spravodlivosti. Ako jedna z mála vystupovala proti zaobchádzaniu so ženami v Afganistane a proti vládnucemu hnutiu Taliban, ktorý túto krajinu riadil, a trval na dodržiavaní islamských zvykov, ktoré znevýhodňovali ženy. Zasadzovala sa za zvýšenú aktivitu žien vo svete v medzinárodnom i národnom politickom procese.

Clintonová vykonala množstvo menších aktivít počas svojho pôsobenia na poste Prvej dámy USA. Medzi iným o zachovanie amerických historických pamätihodností, úpravu Bieleho domu (Modrá izba a iné), úpravu záhrady a múzea Bieleho domu, výstavbu prístreškov pre príležitostných návštevníkov na rôzne významné dni národnostných menšín USA.

Kariéra senátorky[upraviť | upraviť zdroj]

Senátne voľby v roku 2000[upraviť | upraviť zdroj]

Post senátora za štát New York, Danielpm Moynihanom, ktorý oznámil odchod v novembri 1998 sa uvoľnil, preto viacerí prominenti demokratickej strany, včítane zástupcu snemovne reprezentantov Charlesa Rangela z New Yorku, naliehali na Hillary Clintonovú aby sa uchádzala o uvoľnený post senátora po odstupujúcom Moynihanovy v senátnych voľbách v roku 2000. Keď sa rozhodla kandidovať jej manžel Bill Clinton kúpil dom v Chappaqua, severne od New York City. Tak bola ako prvá Prvá dáma USA kandidátkou do senátnych volieb v USA. Ako prvý protikandidát za republikánov bol predpokladaný starosta New York City Rudy Giuliani. Neskôr sa jej protikandidátom v senátnych voľbách stal Rick Lazio.

Clintonová bola obvinená oponentmi, že nikdy nebývala v štáte New York, a nebude participovať na politike a prioritách štátu. Ako odpoveď začala Hillary Clintonová kampaň (listening tour), keď navštívila niekoľko miest v štáte. Počas svojej kampane sa zamerala na tradične prorepublikánske oblasti. Clintonová hovorila o zlepšení ekonomickej situácie v týchto oblastiach, sľúbila vytvoriť 200 000 miest v štáte zameraných na moderné technológie (hi-tech sector).

Obaja kandidáti boli dobre financovaní. Clintonová spolu s Laziom (v počiatkoch s Giulianim) minuli na kampaň 78 miliónov dolárov [1] Clintonová vyhrala voľby 7. novembra 2000, s 55% oproti Laziovým 43%.[2] Inaugurovaná bola 3. januára 2001.

Senátorka[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako senátorka Clintonová, nadväzovala na sympatie verejnosti, ktoré získala ako Prvá dáma a budovala vzťahy so senátormi, pričom sa vyvarovala polarizovaniu svojej osoby ako Prvej dámy.[3] [4][5]

V senáte zasadala v piatich výboroch, a troch podvýboroch zameraných na životné prostredie, ako napr. čistý vzduch, jadrovú bezpečnosť, vodu, lesy a pod. a vo dvoch podvýboroch zameraných na deti a rodinu.

Prezidentské voľby 2008[upraviť | upraviť zdroj]

Hillary Rodhamová Clintonová, podporovaná manželom kandidovala vo voľbách za demokratickú stranu proti Barackovi Obamovi a ďalším kandidátom, ktorí však čoskoro kampaň vzdali. Súboj bol najdrahší v histórii kandidatúry strany, a žiaden z kandidátov sa nemienil kandidatúry vzdať. Hillary Clintonová (ani Barack Obama) nezískala nadpolovičnú väčšinu voliteľov, preto mali rozhodnúť nezávislí volitelia. Nakoniec Hillary nedokázala zvíťaziť v demokratických kandidátkach a víťazom sa stal Barack Obama, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2008 za demokratickú stranu. Hillary sa v prezidentských voľbách postavila za svojho protikandidáta z demokratických volieb, dokonca Baracka Obamu podporil aj manžel Hilary, bývalý prezident USA Bill Clinton. Obaja manželia sa aktívne zapojili do prezidentských volieb po boku Obamu, aj keď na nevôľu mnohých podporovateľov Hillary si ju Barack Obama nevybral ako kandidátku na viceprezidentku.

Ministerka zahraničných vecí[upraviť | upraviť zdroj]

Po inaugurácii za prezidenta ju Barack Obama navrhol na pozíciu ministerky zahraničných vecí, ktorú prijala.

Ocenenia a pocty[upraviť | upraviť zdroj]

Hillary Clintonovej obdržala početné ocenenia a pocty týkajúce sa jej verejne prospešnej služby.

  • V 1994, Prvá dáma Hillary Clintonová prijala cenu za životné dedičstvo (the Living Legacy Award) od Ženského medzinárodného centra (Women's International Center), ako uznanie za jej príspevky a prácu v oblasti práce so ženami a deťmi.
  • V máji 1998, Clintonová prevzala cenu Nadácie pre zdravie (Halth Foundation Prize) Spojených arabských emirátov za pomoc týkajúcu sa zdravia a sociálnej starostlivosti žien, detí a rodiny.
  • V apríli 1999, bola ocenená Celoživotnou cenou (the Lifetime Achievement Award) podporného fondu detí z Černobyľa (Children of Chernobyl Relief Fund) za pomoc Ukrajine pri riešení dedičstva po Černobylskej nehode.
  • V júni 1999, Clintonová obdržala cenu matky Terezy (Mother Teresa Award), najvyššie civilné ocenenie v Albánsku. Udelená jej bola za jej angažovanosť na humanitárnej pomoci počas Vojny v Kosove a vo svete.
  • 26. marca 2004, bola Clintonová inaugurovaná cenou Nursing Health and Humanity Award na University of Rochester School of Nursing.
  • 23. februára 2005, bola ocenená nemeckou mediálnou cenou German Media Prize 2004, "Hillary Clintonová je vzor pre milióny žien na svete" ktorá "reprezentuje zvlášť dobre cestu žien za svoje práva" (po právnej stránke).
  • 15. februára 2005, Clintonová prevzala od Americkej ženskej zdravotníckej asociácie (American Medical Women's Association) "President’s Vision & Voice Award", ako zástupkyňa žien o ich zdravie a príbuzné otázky.
  • 30. júla 2005, Clintonová prevzala ocenenie od "Reserve Officers Association's" "National President's Award".
  • 9. októbra 2005, bola Clintonová uvedená do Národnej ženskej siene slávy (National Women's Hall of Fame).
  • V apríli 2006, bola Clintonová ocenená Pamätnou cenou (Remembrance Award) od Northeastern New York Chapter Alzheimerove združenie.
  • 14. júna 2006, Clintonová prijala "Energy Leadership Award" od Energetickej asociáce USA (United States Energy Association) za jej angažovanosť v energetických otázkach.

Volebná história[upraviť | upraviť zdroj]

Senátne voľby v roku 2000[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hillary Rodhamová Clintonová (D), 55,27 % / 3 747 310
  • Rick Lazio (R), 43,01 % / 2 915 730

Senátne voľby v roku 2006[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hillary Rodhamová Clintonová (D), 67,00% / 3 008 428
  • John Spencer (R), 31,01% / 1 392 189

Knihy a články o Hillary Clintonovej[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy napísané Hillary Clintonovou (Bilom Clintonom) a knihy o Hillary Clintonovej.

Napísané Clintonovcami[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bill Clinton. My Life. Knopf, 2004. ISBN 0-375-41457-6.
  • Clinton, Hillary Rodham. It Takes a Village: And Other Lessons Children Teach Us. Simon & Schuster, 1996. ISBN 0-684-82545-7.
  • Clinton, Hillary Rodham, Osborne, Claire G. (editor). The Unique Voice of Hillary Rodham Clinton: A Portrait in Her Own Words. Avon Books, 1997. ISBN 0-380-97416-9.
  • Clinton, Hillary Rodham. Dear Socks, Dear Buddy: Kids' Letters to the First Pets. Simon & Schuster, 1998. ISBN 0-684-85778-2.
  • Clinton, Hillary Rodham. An Invitation to the White House: At Home with History. Simon & Schuster, 2000. ISBN 0-684-85799-5.
  • Clinton, Hillary Rodham. Living History. Simon & Schuster, 2003. ISBN 0-7432-2224-5.
  • Clinton Websites: Five Official Archived White House Websites from 1993 through 2001 (CD-ROM set). Core Federal Information Series, 2002. ISBN 1-59248-061-6.

Pozitívne[upraviť | upraviť zdroj]

Negatívne[upraviť | upraviť zdroj]

Nezaujaté[upraviť | upraviť zdroj]

Školské štúdie (Diplomovky, semestrálne práce atd.)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Karrin Vasby Anderson, "Hillary Rodham Clinton as 'Madonna': The Role of Metaphor and Oxymoron in Image Restoration". Women's Studies in Communication, Vol. 25, 2002.
  • Barbara Burrell. Public Opinion, the First Ladyship, and Hillary Rodham Clinton (2nd Ed). Taylor & Francis, 2001. ISBN 0-8153-3599-7.
  • Barbara C. Burrell, "The Office of the First Lady and Public Policymaking" in MaryAnne Borrelli and Janet M. Martin, eds. The Other Elites: Women, Politics, and Power in the Executive Branch 1997. pp 169-88.
  • Denise M. Bostdorff, "Hillary Rodham Clinton and Elizabeth Dole as Running 'Mates' in the 1996 Campaign: Parallels in the Rhetorical Constraints of First Ladies and Vice Presidents" in Robert E. Denton Jr., ed., The 1996 Presidential Campaign: A Communication Perspective Praeger Publishers. 1998. pp 199-228.
  • Jeffrey E. Cohen; "The Polls: Public Favorability toward the First Lady, 1993-1999" Presidential Studies Quarterly. Volume: 30. Issue: 3. 2000. pp 575+.
  • Rachel L. Holloway, "The Clintons and the Health Care Crisis: Opportunity Lost, Promise Unfulfilled" in Robert E. Denton Jr. and Rachel L. Holloway, eds. Clinton Presidency: Images, Issues, and Communication Strategies Praeger. 1996. pp. 159-88.
  • Barbara Kellerman, "The Enabler," Presidential Studies Quarterly Volume: 28. Issue: 4. 1998. Pp 887-893
  • Colleen Elizabeth Kelley, The Rhetoric of First Lady Hillary Rodham Clinton: Crisis Management Discourse. Greenwood Publishing, 2001. ISBN 0-275-96695-X.
  • Janette Kenner Muir and Lisa M. Benitez, "Redefining the Role of the First Lady: The Rhetorical Style of Hillary Rodham Clinton" in Robert E. Denton Jr. and Rachel L. Holloway, eds. Clinton Presidency: Images, Issues, and Communication Strategies Praeger. 1996. pp. 139-58.
  • Gil Troy, Affairs of State: The Rise and Rejection of the Presidential Couple Since World War II (1997).
  • Gil Troy. Hillary Rodham Clinton: Polarizing First Lady. University Press of Kansas, 2006. ISBN 0-7006-1488-5.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "Hillary Rodham Clinton scores historic win in New York", CNN, 2000-11-08. z 2006-08-22.
  2. title = Federal Elections 2000: U.S. Senate results. Federal Election Commission. prístup: 2006-08-22.
  3. Chaddock, Gail Russell, "Clinton's quiet path to power", Christian Science Monitor, 2003-03-10. z 2006-08-22.
  4. Hunt, Albert R., "A Tale of Two Clintons", Wall Street Journal, 2001-04-07. z 2006-08-22.
  5. Kuhn, Martin, "Sen. Clinton Stresses Chronic Disease Needs", National Press Club, 2001-07-26. z 2006-08-22.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]