Himba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2 ženy kmeňa Himba pri Opuwo, Namíbia
Žena kmeňa Himba
Tradičný dom

Himba alebo Himbovia je kmeň pôvodného afrického obyvateľstva, ktorý má asi 20 až 50 000 ľudí, žijúcich v severnej Namíbii, oblasti Kunene (predtým známa ako Kaokoland).[1] Žijú nomádskym spôsobom života, chovajú dobytok. Sú blízki príbuzní kmeňa Herero, hovoria rovnakým jazykom.

Denný život[upraviť | upraviť zdroj]

Himbovia chovajú dobytok. Ženy majú na starosti dojenie, nosenie vody, stavanie domov a výchovu detí. Jedna žena sa často stará aj o deti iných žien.

Príslušníci kmeňa Himba sú sporo odení. Ženy sa mažú zmesou masla, okru a rastlín, aby sa chránili pred silnými slnečnými lúčmi - preto je ich pokožka červená. Červená farma navyše pre Himbov symbolizuje bohatstvo Zeme a krv, ako symbol života. Ženy si zapletajú vlasy a natierajú ich zmesou okru.
Moderné oblečenie si Himbovia obliekajú vzácne. Mladí chlapci pred pubertou podstupujú obriezku.

žijú vo väčších, pravdepodobne rodových skupinách, avšak sú veľmi demokratickým spoločenstvom. Na rozdiel od iných afrických kmeňov nemajú žiadneho náčelníka alebo vodcu. Muži majú zvyčajne dve ženy, bohatší niekedy až štyri. Žena má vždy len jedného muža. Ďalšou odlišnosťou od bežných kmeňov je ich náboženstvo. V skupine nemajú šamana alebo inú duchovnú osobu, naplno sa venujú chovu a rozmnožovaniu dobytka a tomu prispôsobujú celý svoj životný štýl.

História[upraviť | upraviť zdroj]

História kmeňa Himba je poznačené mnohými katastrofami, vrátane niekoľkých období sucha, gerilovej vojny (obzvlášť počas namíbijského boja za nezávislosť a občianskej vojny v susednej Angole). V roku 1904 čelili nemeckej genocíde organizovanej Lotharom von Trothom, ktorý nechal vyvraždiť aj iné skupiny domorodého obyvateľstva Namíbie, hlavne príslušníkov kmeňa Herero a Nama.

Suchá v 80-tych rokoch 20. storočia znamenali takmer úplný zánik tradičného života Himbov. Niekoľko období sucha zabilo 90% populácie chovaných zvierat, preto sa veľa ľudí stalo utečencami a odvtedy žijú v slumoch v meste Opuwo.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od 90-tych rokov 20. storočia získali Himbovia určitý stupeň autonómie. Veľa Himbov teraz žije v prírodných rezerváciách, ktoré im dávajú možnosť kontroly nad lovom a turistikou v oblasti. S medzinárodnou pomocou sa im podarilo zastaviť plány na výstavbu vodnej priehrady, ktorá by zaplavila rozsiahle územia, kde žijú.[2] Vláda Namíbie poskytuje Himbom mobilné školy. Napriek tomu sa ich kultúra postupe vytráca. Nie je to iba vplyvom západnej kultúry ale aj vďaka ich rozdielnosti od ostatných kmeňov.

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LANGE, Karen E.. Romanticized by tourists, Namibia's Himba struggle to maintain control of their life and lands. [online]. National Geographic, január 2004, [cit. 2011-05-01]. [[1] Dostupné online.] (anglicky)
  2. EZZELL, Carol. The Himba and the Dam [online]. Scientific American, 17.6.2001, [cit. 2011-05-01]. Dostupné online. (anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]