Histidín

Histidín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C6H9N3O2
Synonymá	kyselina 2-amino-3-(1H-imidazol-4-yl) propanová Imidazolalanín
Vzhľad	biely kryštalický prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	155,2 u
Molárna hmotnosť	155,16 g/mol
Teplota varu	458,9 °C (101,3 kPa)
Teplota rozkladu	287 °C
Rozpustnosť	vo vode: 3,82 g/100 ml (20 °C)
Teplota vzplanutia	231,3 °C
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii. Európska klasifikácia látok Hrozby Škodlivá látka (Xn) Vety R R? Vety S S22, S24/25, S26, S36/37
Ďalšie informácie
Číslo CAS	71-00-1 (L-enantiomér) 351-50-8 (D-enantiomér)
EINECS číslo	200-745-3
Číslo RTECS	MS3070000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Štruktúra L-histidínu

Histidín (C₆H₉N₃O₂, His, H) alebo kyselina 2-amino-3-(1H-imidazol-4-yl) propánová, je jedna z najbežnejších prírodných aminokyselín prítomných v proteínoch. V zmysle výživy je u človeka považovaný histidín za esenciálnu aminokyselinu, ale väčšinou len u detí. Jeho kodóny sú CAU a CAC.

Histidín bol prvýkrát izolovaný nemeckým lekárom Albrechtom Kosselom v roku 1896.

Metabolizmus

V ľudskom tele funguje histidín ako prekurzor pre výrobu histamínu a karnozínu. Enzým histidínlyáza premieňa histidín na amoniak a kyselinu urokanovú. Nedostatok tohto enzýmu sa prejavuje vo forme vzácnej metabolickej poruchy histidinémii.

Bezpečnosť

Smrtiaca dávka (LD₅₀) pre potkana, orálne podané je 5110 mg/kg.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Histidín

Externé odkazy

• Biosyntéza histidínu (Raná fáza)
• Biosyntéza histidínu (Neskoršia fáza)
• Metabolizmus histidín

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Histidin na českej Wikipédii.

Portál Chémia