Historické administratívne členenie Bratislavy

Toto je prehľad historických obvodov a okresov Bratislavy.

19. storočie

V 19. storočí sa pred rokom 1848 Bratislava skladala z 3 častí:

• Vnútorné mesto (v roku 1840 to boli domy číslo 1 až 223)
• Vnútorné predmestia (v roku 1840 domy číslo 224 - 852)
• Kvetná Dolina (v roku 1840 domy číslo 853 - 1392)

1848-1930

V rokoch 1848 až 1930 sa Bratislava skladala z 5 mestských obvodov/okresov (v rokoch 1879 - 1919 boli úradné názvy nemecké, v rokoch 1890 - 1919 aj maďarské; od roku 1919 boli úradné názvy slovenské a čiastočne aj nemecké a maďarské):

• Staré mesto (Altstadt/Óváros, I) - dnes časť Starého Mesta vo vnútri bývalých hradieb
• Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt/Nándorváros, II), od roku 1920 Vinohrady - dnes časť Starého Mesta severne od bývalých hradieb a severne od hradu
• Mesto Františka Jozefa (Franz Josephstadt/Ferencz-József-város, III), od roku 1920 Dunajská štvrť - dunajské nábrežie južne od Hviezdoslavovho námestia (teda od bývalých hradieb) a územie východne od bývalých hradieb
• Mesto Márie Terézie/Terezino mesto (Theresienstadt/Terézváros, IV), od roku 1920 Podzámok - Podhradie a Vydrica
• Nové mesto (Neustadt/Ujváros, V; od roku 1920 Blumenthal/Virágvölgy) - dnes najmä severovýchodná časť Starého Mesta

1930-1945

V rokoch 1930-1945 bola Bratislava rozdelená na 9 okresov, ktoré boli číslované (I., II., III.,... IX.)

1949-1954

V rokoch 1949-1954 bolo 13 obvodov, na ktorých čele stáli tzv. obvodné rady. Obvody V.-XIII. tvoria predmestia a pričlenené obce.

• I. Staré mesto
• II. Kvetná (bývalé Nivy)
• III. Vinohrady
• IV. Nové mesto
• V. Trnávka
• VI. Karlova Ves
• VII. Petržalka
• VIII. Prievoz
• IX. Dvorník (Vajnory)
• X. Rača
• XI. Lamač
• XII. Dúbravka
• XIII. Devín

1954-1960

V roku 1954 boli zriadené 4 obvody (v zátvorke sú bývalé obvody 1949-1954), na ktorých čele stáli tzv. obvodné národné výbory:

• I. Staré mesto (Staré mesto, Karlova Ves, Petržalka a Devín)
• II. Nivy (Kvetná a Prievoz)
• III. Vinohrady (Vinohrady, Lamač a Dúbravka)
• IV. Nové mesto (Nové mesto, Trnávka, Dvorník (Vajnory) a Rača)

V roku 1957 bola Petržalka odčlenená od obvodu I. Staré mesto a bol vytvorený obvod V. Petržalka.

1960-1971

V roku 1960 sa vrátilo členenie z roku 1949 s tým rozdielom, že Karlova Ves bola spojená s Devínom do obvodu VI. Karlova Ves-Devín.

V roku 1964 bol zrušený obvod Prievoz a bol vytvorený nový obvod 8 Ružinov. Rozdelenie bolo nasledovné:

• 1 Staré mesto
• 2 Nivy
• 3 Vinohrady
• 4 Nové mesto
• 5 Petržalka
• 6 Karlova Ves-Devín
• 7 Trnávka
• 8 Ružinov
• 9 Vajnory
• 10 Rača
• 11 Lamač
• 12 Dúbravka

V roku 1968 obvody (odteraz však s právomocou okresných národných výborov) ostali fakticky nezmenené, zmenil sa len názov a ak považujeme poradie ich uvedenia v zákone za číslovanie (v zákone číslované nie sú), tak sa zmenilo aj ich poradové číslo:

• Bratislava - Staré Mesto
• Bratislava - Nivy
• Bratislava - Vinohrady
• Bratislava - Nové Mesto
• Bratislava - Ružinov
• Bratislava - Petržalka
• Bratislava - Karlova Ves - Devín
• Bratislava - Trnávka
• Bratislava - Vajnory
• Bratislava - Rača
• Bratislava - Lamač
• Bratislava - Dúbravka

Od roku 1971

V roku 1971 boli k Bratislave z okresu Bratislava-vidiek pripojené a začlenené obce Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V tom istom roku zákon č. 63/1971 vytvoril 5 mestských obvodov pod názvami Bratislava I - Staré mesto, Bratislava II - Ružinov, Bratislava III - Vinohrady, Bratislava IV - Devín a Bratislava V - Petržalka, ale zákonné opatrenie Predsedníctva SNR č. 90/1971 a vykonávacia vyhláška č. 91/1971 o dva mesiace neskôr toto delenie zmenili na len 4 mestské obvody označované iba číslami, teda Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III a Bratislava IV; Petržalka bola zaradená do mestského obvodu Bratislava IV. Od septembra 1971 teda existovali tieto mestské obvody, ktoré mali naďalej postavenie okresu (v zátvorke obvody spred roku 1971 a novo pripojené obce spadajúce do územia obvodu):

• Bratislava I (BA-Staré mesto, časť BA-Nivy, časť BA-Vinohrady)
• Bratislava II (časť BA-Nivy, časť BA-Nové mesto, časť BA-Trnávka, časť BA-Ružinov; Podunajské Biskupice, Vrakuňa)
• Bratislava III (časť BA-Nové mesto, časť BA-Vinohrady, časť BA-Trnávka, BA-Rača, BA-Vajnory)
• Bratislava IV (BA-Karlova Ves-Devín, BA-Dúbravka, BA-Lamač, BA-Petržalka; Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves)

Mesto teda odteraz už tvorili katastrálne územia (vtedy označované aj ako mestské časti): Staré mesto, Nivy, Vinohrady, Nové mesto, Ružinov, Prievoz, Trnávka, Vajnory, Rača, Lamač, Dúbravka, Devín, Karlova Ves, Petržalka, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V roku 1986 (č. 3/1986 Zb.) bol od mestského obvodu Bratislava IV nakoniec predsa len odčlenený mestský obvod Bratislava V - Petržalka (teda územie dovtedajšieho mestského obvodu Bratislava IV. na pravom brehu Dunaja). Bratislava V zaberá katastrálne územia Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo. Jeho vznik súvisel so skutočnosťou, že nastala posledná fáza výstavby sídliska Petržalka, ktoré samé o sebe malo okolo 100 000 obyvateľov a preto si vyžadovalo samostatnú správu.

V roku 1990 stúpol význam mesta ako celku a mestských častí a naopak klesol význam 5 mestských obvodov, ktoré už existujú de iure iba ako okresy štátnej správy, zákon o hlavnom meste SR ich ani nespomína. Okrem toho nastalo čiastočné odlíšenie pojmov katastrálne územie a mestská časť - hoci sú katastrálne územia naďalej zhodné s mestskými časťami, katastrálne územia Nivy + Ružinov + Trnávka ako aj Nové mesto + Vinohrady tvoria od roku 1990 dve mestské časti.

Pozri aj

Bratislavský portál

• Dejiny Bratislavy