Historická budova Slovenského národného divadla
| Slovenské národné divadlo | |
| novorenesančná budova | |
 Historická budova Slovenského národného divadla
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′32″S 17°06′36″V / 48,142276°S 17,109993°V |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 101-33/0 |
| - dátum zápisu | 23. 10. 1963 |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Historická budova Slovenského národného divadla je novorenesančná budova na Hviezdoslavovom námestí, v Bratislave, kde do otvorenia novej budovy sídlilo Slovenské národné divadlo. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou.[1]
Neuveriteľných 45 divadiel postavili po celej Európe viedenskí architekti Ferdinand Fellner a Hermann Helmer. Ich podobu namiešali ako stredoeurópsku barokovo-renesančnú zmes s francúzskou príchuťou. Bratislavské Slovenské národné divadlo je jedným z nich. Napriek opulentnej komplikovanosti ( má monumentálne zdvojené schodiská v jednom priestore s posunutím o pol podlažia) ho dokázal Ignác Feigler ml. postaviť za mimoriadne krátky čas – od augusta 1884 do septembra 1886. Triezvy neobarok uspokojoval potrebu pompéznosti, ktorá sa spájala s oficiálnymi stavbami.
Vznik Slovenského národného divadla[upraviť | upraviť zdroj]
Na mieste, kde dnes stojí historická budova Slovenského národného divadla, stálo už od roku 1776 mestské divadlo podľa projektov Mateja Walcha, ktoré dal postaviť gróf Juraj Csáky. Dnešná budova bola postavená podľa návrhov viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera a otvorili ju 22. septembra 1886. Interiér osvetľovalo 800 plynových lámp. Bratislavské mestské divadlo najprv slúžilo staggionovým vystúpeniam nemeckých a maďarských súborov, od roku 1920 je sídlom Slovenského národného divadla. Na budove sa nachádza socha József Attila a Franza Liszta.
Historická budova Slovenského národného divadla bola prispôsobená rastúcim nárokom divadelnej prevádzky rekonštrukciou v roku 1935, kedy sa budovalo nové technické zariadenie javiska a ďalšou rekonštrukciou, ktorá prebehla v rokoch 1949 a spočívala v oprave základov, poškodených bombardovaním, ako aj v obnove hľadiska, foyer a salónu na prvom poschodí. Technické zariadenie z 30. rokov slúžilo ešte dlho po 2. svetovej vojne, až do zásadnej rekonštrukcie divadla, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1969 – 1972.
Rekonštrukcia budovy Slovenského národného divadla[upraviť | upraviť zdroj]
Koncept tejto rekonštrukcie, ktorej súčasťou bolo vybudovanie modernej prístavby v zadnej časti budovy na Komenského námestí, vypracoval vtedajší vedúci technického odboru SND Vladimír Hazucha. Autorom projektu bol Ing. Arch. Rajmund Hirth. Generálnym projektantom bol Stavoprojekt Bratislava a scénickú technológiu vypracoval podnik Banské projekty Bratislava a Divadelná služba z Újezdu pri Brne. Generálnym dodávateľom bol Bratislavský stavebný podnik, pričom na realizácii stavby sa podieľalo vyše 120 dodávateľov.
Budova je pamiatkovo chránená, preto musela ostať v pôvodnom slohu fasáda, interiér hľadiska, vstupný foyer a salón na prvom poschodí. V hľadisku sa však urobili zásadné zmeny a kvôli väčšiemu pohodliu divákov sa zmenšil počet miest. Všetky ostatné priestory sa zmodernizovali, zriadila sa centrálna šatňa v suteréne, bufety na druhom poschodí a fajčiareň na prízemí a treťom poschodí. V modernej prístavbe sú pracovne pre vedenie Slovenského národného divadla.
Technické údaje o budove[upraviť | upraviť zdroj]
Hľadisko historickej budovy Slovenského národného divadla má kapacitu 609 divákov. Plocha orchestrišťa je 72 m˛, s maximálnou šírkou 15 m. Portálové zrkadlo má šírku 10,5 m a výšku 7 m. Javisko je 18 m široké, 17,5 m hlboké a 21,3 m vysoké. Rozmery hracej plochy sú 16 x 14 m zadného javiska so zníženým podhľadom 8 x 6,5 m. Točňa má priemer 13 m.
Interiér vyzdobili dnes čiastočne zničenými alegorickými obrazmi od K. Spányiho vo foyeri a maľbami od baróna L. Lüttgendorfa-Leinburga v hľadisku. Nad hlavným portálom umiestnili kamennú skupinu múzy Tálie od viedenského sochára T. Friedla a postavičky puttov so symbolmi tragédie a komédie z dielne Viktora Tilgnera. V ováloch nad loggiou sa pôvodne nachádzali kamenné busty hudobných skladateľov. Pred budovou postavili umelecky hodnotnú Ganymedovu fontánu, ktorej autorom bol V. Tilgner.
Busty na priečelí[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne boli na priečelí budovy nainštalovaných 5 búst osobností (F. Liszt, W. Shakespeare, J. W. Goethe a dvaja maďarskí spisovatelia J. Katona a M. Vörösmarty), ktoré vytvoril viedenský sochár W. Marhenke. V roku 1936, počas opravy fasády, boli busty zložené, aby uvoľnili priestor slovensko-českým osobnostiam. K vytvoreniu nových búst neprišlo a pôvodné busty zostali v suteréne divadla až do roku 1972, kedy boli busty (s výnimkou Vörösmartyho, ktorá sa stratila) prevedené do majetku Slovenskej národnej galérie. V roku 2003 boli kópie búst osadené na pôvodné miesto. Chýbajúcu bustu nahradila busta W. A. Mozarta od Ivana Herényiho.[2]
Dopravné spojenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Nám. Ľ. Štúra
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Divadlo s Ganymedovou fontánou -
Divadlo v noci -
Kupido s maskou a žezlom, symbol dramatického umenia -
Súsošie Tálie -
Eros s lýrou a vavrínovým vencom, symbol hudby
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-07]. Dostupné online.
- ↑ CHROMEK, Stanislav. Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2016-07-07]. Dostupné online. Archivované 2016-08-17 z originálu.
- ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2022-04-08].
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Historická budova Slovenského národného divadla
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ŠÁŠKY Ladislav; BRATISLAVA / Mesto na Dunaji, Smena 1992, Bratislava; str. 120
- OBUCHOVÁ Viera a kol.; Pamiatky Bratislavy, Bratislava 1988, str. 21 – 22
- DULLA Matúš a kol.; Majstri architektúry, Perfekt 2005, Bratislava; str. 14 – 15
- BRATISLAVA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 187.
- www.snd.sk