Hladomor na Ukrajine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fakty o hladomore na Ukrajine.
Vývoz obilia v Charkovskej oblasti v roku 1932.

Hladomor na Ukrajine bola prvá veľká katastrofa ukrajinského obyvateľstva od vzniku Sovietskeho zväzu v roku 1922. Najsmutnejšie na celej udalosti bolo to, že sa celej tragédií hladomoru dalo predísť.[pozn 1][pozn 2] Stravy bolo dostatok, ale štát systematicky konfiškoval jej väčšinu pre vlastné potreby. Keď sa v roku 1932 ozvali ukrajinskí komunisti, dožadujúci sa zvýšenia výroby obilia, ktorú Stalin plnil len na 44 %, začali sa vyskytovať prvé problémy a na následky hladomoru zomierali prví ľudia.

Navyše o ľahostajnosti režimu k ľudskému utrpeniu, cenou ktorých sa uskutočňovala Stalinova politika, svedčil rad opatrení, ktoré vláda Sovietskeho zväzu v roku 1932 začala uskutočňovať. V auguste toho roku stranícki aktivisti dostali právo skonfiškovať zrno v kolchozoch a ten istý mesiac bol prijatý aj hanebný zákon, ktorý určoval trest smrti v prípade rozkrádania „socialistického majetku“. Pri zmiernení podmienok sa takéto „protištátne zločiny“ trestali 10 rokmi nútených prác v gulagoch. Aby roľníci neopúšťali svoje kolchozy a nehľadali si stravu niekde inde, nakoľko v novembri roku 1932 bol zavedený zákon, ktorý zakazoval roľníkom čerpať zrno, až kým nebude splnený plán štátnych zásob, bol zavedený tzv. režim vnútorných pasov.

Hladomor, ktorý sa počas roku 1932 postupne rozširoval, dosiahol svoj vrchol začiatkom roka 1933, kedy mala päťčlenná roľnícka rodina k dispozícii na konzumáciu 80 kg zrna (1,7 kg/os.), a to do nasledujúcej úrody. V prípadoch, keď obilie nezvýšilo, roľníci jedli mačky, psov, myši, kôru, listy, ba dokonca splašky. Často sa ľudia nevyhli ani kanibalizmu.[pozn 3] Aj napriek tomuto, stranícki aktivisti pokračovali v konfiškovaní chleba bez toho, aby brali ohľad na dôsledky hladomoru v dedinách, v ktorých obyvateľstvo postupne vymieralo.

Stalin a jeho spolupracovníci sa, samozrejme, na všetko pozerali úplne inak:

Medzi roľníkmi a našou mocou pokračuje tvrdý boj. Je to boj na život a na smrť. Tento rok sa stal skúškou našej sily a ich vytrvalosti. Hladomor im ukázal, kto je tu domáci pán. Hladomor stál milióny životov ľudí, ale systém kolchozov zostane fungovať navždy. My sme vyhrali vojnu!

Sovietske archívne materiály o hrozivých výsledkoch hladomoru na Ukrajine zaryto mlčia alebo sú nedostupné.[pozn 4] Preto je zložité zistiť, koľko ľudí počas rokov 1932 – 1933 umrelo. Odhaduje sa však, na základe demografického výpočtu Ukrajincov, že to na Ukrajine mohlo byť až 3 – 6 miliónov ľudí. Boli však aj oblasti, ktoré hladomor rokov 1932 – 1933 vôbec nepostihol, najviac však utrpela Ukrajina. Jeden z faktorov prečo tomu bolo tak, pramení v prvej päťročnici, v ktorej sa píše, že „Ukrajina bude slúžiť ako kolosálne laboratórium pokusom nových foriem sociálno-ekonomickej a výrobno-technickej prestavby vidieckej ekonomiky celého Sovietskeho zväzu.“ Navyše Ukrajinci boli vždy tradiční zemepáni a hrdo sa bránili kolektivizácii svojho majetku. Preto práve na Ukrajine – tak ako nikde inde – komunistický režim uskutočňoval svoju politiku so všetkými jej hrôzostrašnými následkami rýchlejšie, než v ostatných republikách.[pozn 5] Hladomor na Ukrajine bol pre Stalina prostriedkom oslabenia ukrajinského nacionalizmu. Je pochopiteľné, že spojenie nacionalizmu s roľníctvom neostalo bez povšimnutia sovietskeho vedenia. Stalin hovorieval, že „roľnícka otázka bola základom jadra národnej otázky... Vo svojej podstate sa národná otázka rovnala otázke roľníckej.“ Preto možno prísť k záveru, že Stalin pokladal v lepšom prípade smrť miliónov ľudí za nevyhnutnú cenu industrializácie a hladom bojoval proti všetkým nepriateľom v tejto obzvlášť neobľúbenej časti Sovietskeho zväzu akou Ukrajina vždy bola.

Niektoré zahraničné periodiká západných krajín tiež zamlčali jeho veľkolepý rozmer. Mnohí ľudia na západe totiž ťažko dokázali pochopiť, že v tom čase, keď sa v Sovietskom zväze exportovalo zrno a odmietala sa zahraničná pomoc, môže na Ukrajine dôjsť k hladomoru. Vtedajšia situácia v Sovietskom zväze tomu však nasvedčovala.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sám Stalin sa na margo tejto udalosti vyjadril stroho: „Nikto nemôže poprieť, že úroda obilia prevyšovala v roku 1932 úrodu z roku 1931.“ Výpočty z roku 1930 však dokazujú opak a hovoria o 12 % poklese priemeru z rokov 1926 – 1930.
  2. Jeden zo straníckych aktivistov vysvetlil Stalinove kroky vyhladzovania Ukrajiny takto: „Verili sme, že Stalin je múdry vodca... Oklamali nás, pretože sme chceli byť oklamaní. Tak sme verili v komunizmus, že sme boli schopní urobiť preňho akýkoľvek zločin.“
  3. Podľa slov jedného sovietskeho autora „najprv umierali muži, potom deti a posledné umierali ženy“.
  4. Ak by vyšiel najavo rozsah celej tragédie, bolo by celkom očividné, že by to zanechalo vážnu ujmu takému charakteru krajiny, o aký sa Moskva snažila nielen u seba doma, ale aj v zahraničí. Preto štátna moc v Sovietskom zväze dlho zakazovala otvorene hovoriť o hladomore v krajine.
  5. Ako povedal sovietsky prozaik Vasilij Grossman: „Bolo jasné, že Moskva vkladá do Ukrajiny veľké nádeje. A ich výsledkom bolo to, že sa na nej vybúrila.“

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • О. Субтельний: Исторiя Украiни. Киiв. 2006.