Hlavný oltár Dómu svätej Alžbety

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlavný oltár v košickom Dóme svätej Alžbety, 1447 – 1477

Hlavný oltár Dómu svätej Alžbety v Košiciach, zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky stredovekého gotického umenia na Slovensku. Bol vyhotovený v rokoch 1474 – 1477. Má tieto rozmery:

  • výška 12,60 m
  • šírka s otvorenými krídlami 8,10 m
  • výška Madonny v arche 206 cm
  • výška archy 440 cm
  • šírka archy 410 cm
  • hĺbka 70 cm

Obrazové cykly[upraviť | upraviť zdroj]

Oltár je výnimočný tým, že pozostáva z dvoch párov pohyblivých krídel, na ktorých umelci zobrazili spolu štyridsaťosem scén. Každé z krídel nesie na jednej strane šesť malieb. Scény sú tematicky rozdelené do troch okruhov. Pri obvyklom otvorení oltárnych krídel je zobrazených dvanásť výjavov zo života svätej Alžbety. V čase pôstu pred Veľkou nocou sa prvý pár krídel zatvorí a zobrazí sa dvadsaťštyri výjavov pašiového cyklu. Zvyšných dvanásť výjavov zobrazuje scény zo života Panny Márie, resp. adventný cyklus. Pri úplnom otvorení krídel divák vidí oltárnu skriňu, kde pod mimoriadne jemne vyprofilovanými baldachýnmi stojí plastika Panny Márie medzi dvoma svätými Alžbetami (patrónkou kostola, po ľavej strane Panny Márie, a Alžbetou, matkou sv. Jána Krstiteľa). Takýto typ pôvodného oltára s trojitou kompozíciou cyklov na dvoch pároch krídel sa zachoval ako jediný v Európe.[1]

Scéna Rozlúčka s manželom

Umelecky najhodnotnejším cyklom oltára sú výjavy zo života svätej Alžbety. Boli vyhotovené v 70-tych rokoch 15. storočia a vzhľadom na významné kvalitatívne a štýlové rozdiely sa predpokladá, že sú dielom viacerých majstrov, ktorých výtvarný prejav svedčí o vplyve nizozemskej umeleckej školy 15. storočia. Výsledné diela svojím estetickým precítením svedčia o sile alžbetínskeho kultu v Košiciach. Scény z jej života zaobrazili na vnútornej strane oltárnych krídel. Sedem malieb z dvanástich zachytáva scény zo života svätice, tri maľby zachytávajú výjavy z legiend o svätej Alžbete a dve scény zobrazujú jej charitatívnu činnosť.

Scény alžbetínskeho cyklu (12):[2]

Alžbeta strihá vlasy chorému
  • Alžbetino narodenie
  • Alžbetine zásnuby s Ľudovítom
  • Alžbetino videnie
  • Zázrak kríža a ruží
  • Zázrak slávnostného rúcha
  • Rozlúčka s manželom
  • Vyhnanie Alžbety z hradu Wartburg
  • Nevďačná žena
  • Alžbeta kúpe chorého
  • Alžbeta strihá vlasy chorého
  • Alžbetina smrť
  • Vyzdvihnutie Alžbetiných ostatkov

Scény pašiového cyklu (24):

  • Slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema
  • Vyhnanie kupcov z chrámu
  • Posledná večera
  • Umývanie nôh
  • Ježiš predpovedá Petrovu zradu
  • Na Olivovej hore
  • Judášova zrada
  • Ježiš pred Annášom
  • Ježiš pred Kaifášom
  • Ježišovo potupenie
  • Ježiš prvýkrát pred Pilátom
  • Ježiš druhýkrát pred Pilátom
  • Ježiš pred Herodesom
  • Bičovanie
  • Korunovanie tŕním
  • Ecce homo!
  • Pilát si umýva ruky
  • Nesenie kríža
  • Pribíjanie na kríž
  • Ukrižovanie
  • Snímanie z kríža
  • Kristus v predpeklí
  • Kladenie do hrobu
  • Vzkriesenie
Adventný cyklus, obe krídla zatvorené

Scény adventného cyklu (12):

  • Obetovanie Panny Márie
  • Zasnúbenie
  • Zvestovanie
  • Navštívenie
  • Narodenie
  • Obriezka
  • Klaňanie sa troch kráľov
  • Obetovanie Ježiša v chráme a očisťovanie Panny Márie
  • Vraždenie neviniatok
  • Útek do Egypta
  • Dvanásťročný Ježiš medzi učencami
  • Smrť Panny Márie

V strede oltárnej skryne, v arche, sa nachádzajú tri polychrómované sochy. Prvá zľava je svätá Mária Biblická s knihou v ruke, v strede Madonna s dieťaťom a následne svätá Alžbeta Uhorská, držiaca lyžicu a misku v rukách. Pod sochami je dekoratívny vlys s reliéfom piatich múdrych a piatich pochabých pannien. Bohato zlatený predel nesie reliéf polopostáv Kalvárie s mučeným Kristom uprostred. Nadstavec oltára je neogotický z konca 19.storočia.

Oltár bol rekonštruovaný v roku 1847 Ernestom Seitzom, a neskôr za veľkej rekonštrukcie Dómu v rokoch 1890 – 1896. Za Prvej republiky bol rekonštruovaný v roku 1927 Františkom Ženíškom. Za druhej svetovej vojny bol nešetrným deponovaním značne poškodený a v roku 1947 reštaurovaný Petrom Kernom, v rokoch 1950 – 1964 profesorom K. Veselým a bratmi Kotrbovcami. Naposledy prešiel oltár dôslednou rekonštrukciou v rokoch 1986 – 1992, prevedenou Máriou Spoločníkovou.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MÁRIA, Spoločníková. Dóm sv.Alžbety v Košiciach. Košice : Saša, 2000. ISBN 80-967096-4-X. Kapitola O oltári sv.Alžbety, s. 41.
  2. Názvy podľa Márie Spoločníkovej, c.d., s.46nn.
  3. FRIČOVSKÝ. Hlavný oltár Dómu sv. Alžbety [online]. Košice: cassovia.sk, [cit. 2010-07-21]. Dostupné online.

Literarúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dóm sv.Alžbety v Košiciach. Košice : Sáša pre Arcibiskupstvo Košice a Farnosť sv.Alžbety Košice, 2000. ISBN 80-967096-4-X.
  • MARKUŠOVÁ, Kristína. Dóm sv.Alžbety. Sprievodca po košických kostoloch.. Košice : Štroffek pre Historickú spoločnosť Imricha Henszlmanna, 1998. ISBN 80-967800-0-X.
  • SPOLOČNÍKOVÁ, Mária. Oltár svätej Alžbety. Košice : PressPrint, 1995. ISBN 80-967412-0-9.
  • Z. Bartošová a kol., Umenie na Slovensku, Slovart, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8085-435-5