Hlboká duševná zaostalosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hlboká duševná zaostalosť (starý názov je idiotia, idiocia, nepresne idiotizmus, idiotstvo; príslušný zaostalý sa volal idiot), definícia podľa MKCH-10 F73 znie: IQ je pod 20 (u dospelých, mentálny vek niže 3 rokov). Výsledkom bude pravdepodobne závažné obmedzenie samostatnosti, kontinencie a pohyblivosti. Zahŕňa: hlbokú psychickú podnormálnosť.

Slovo idiot[upraviť | upraviť zdroj]

V starom delení duševného postihnutia (debilita–imbecilita–idiotia) bol idiot najspodnejší stupeň. Ešte dávnejšie sa výraz idiotia používal ako synonymum pre duševnú zaostalosť vôbec.

Slovo idiot je odvodené z latinského idiota, idiotes, ktoré je zas odvodené z gréckeho ἰδιώτης (idiótés, t. j. prostý človek, laik, osoba bez odborných schopností, zvláštna osoba). Pôvodne sa používalo v mestských štátoch antického Grécka na označenie ľudí starajúcich sa iba o vlastné záujmy a ignorujúcich potreby komunity.