Hliník nad Hronom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°32′37″S 18°47′13″V / 48.543611°S 18.786944°V / 48.543611; 18.786944
Hliník nad Hronom
obec
Hlinik nad Hronom susošie Golgoty.jpg
Hliník nad Hronom
Pôvod názvu: Pochádza z názvu Geltlek
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Banskobystrický
Rieka Hron
Nadmorská výška 239 m n. m.
Súradnice 48°32′37″S 18°47′13″V / 48.543611°S 18.786944°V / 48.543611; 18.786944
Rozloha 11,32 km² (1 132 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 942 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 259,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Starosta Vladimír Mikuláš[3] (nezávislý)
PSČ 966 01
ŠÚJ 516767
EČV ZH
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Železničná 320
E-mailová adresa hlinikobec@stonline.sk
Telefón 045/676 11 90
Fax 045/676 10 02
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Hliník nad Hronom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.hliniknadhronom.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hliník nad Hronom je obec na strednom Slovensku v okrese Žiar nad Hronom.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Starobylá dedinka Hliník nad Hronom sa nachádza v malebnom údolí rieky Hron, na jeho ľavom brehu, medzi Štiavnickými a Kremnickými vrchmi a pohorím Vtáčnika.

Názov a erb[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie Hliník, v maďarskom jazyku nazývaný „Geletnek“ si obec vyslúžila v dávnoveku a to pre jej ílovitú a hlinitú pôdu celého chotára. Obec mala svoj vlastný erb už pred rokom 1637, kedy sa symbolom stal patrón kostola sv. Martin. Až neskôr, keď sa obec preslávila výrobou mlynských kameňov, sa v erbe objavuje mlynský kameň s kamenárskymi kladivkami.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je v zakladacej listine beňadického opátstva z roku 1075. Obec bola súčasťou Tekovskej stolice.

Prvý drevený kostol bol postavený pred rokom 1332 v románskom slohu. Neskôr v roku 1408 postavili druhý kostol v gotickom štýle, pričom ho požiare a vojny poškodzovali. V roku 1440 Ján Jiskra z Brandýsa dal postaviť opevnený hlinický kaštieľ s priestrannými pivnicami a podzemnými tajnými chodbami. V roku 1678 bol úplne zničený a o jeho obnovu sa v roku 1889 postaral banský erár a stal sa sídlom hlinickej lesnej správy.

V polovici 15. storočia sa Hliník nad Hronom stal po udelení trhových výsad kráľom Matejom Korvínom dôležitým obchodným mestečkom. Roku 1494 obec získala mestské výsady. Obyvatelia obce sa zaoberali výrobou mlynských kameňov viac ako 600 rokov a koncom 18. storočia boli tak známe a žiadané, že sa prepravovali na pltiach a pečatili sa zvláštnym pečatidlom kráľovskej koruny Márie Terézie. Venovali sa tiež povozníctvu, poľnohospodárstvu, pivovarníctvu, mlynárstvu, chovu dobytka, obuvníctvu, krajčírstvu, kováčstvu a včelárstvu.

Turci obec spustošili v roku 1627.

V roku 1768 postavili pred kostolom súsošie Golgoty a v roku 1901 tiež kaplnku na Kalvárii a postupne krížovú cestu. V roku 1930 bola postavená veľká parná píla a v roku 1948 sa začala stavať hlinická továreň Pohronské strojárne. V roku 1951 bolo v priestoroch kaštieľa zriadené učilište. Od roku 1960 je obec súčasťou okresu Žiar nad Hronom. K 31. 12. 2011 tu žilo 2 974 obyvateľov.

Bohatá história obce, spôsob života a zvyky jej niekdajších obyvateľov sú spracované v monografii hlinického rodáka, kňaza Andreja Klimana - Hliník nad Hronom z r. 1994.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Chotár obce a jej blízke okolie má mnoho pozoruhodností a zvláštností geologickej a biologickej povahy, čoho dôkazom je aj botanické nálezisko Bralce s unikátnymi rastlinnými druhmi.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]