Tarantula (hmlovina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hmlovina Tarantula)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hmlovina Tarantula
Spitzer-TarantulaNebula.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typ emisná hmlovina
Rektascenzia 5 h 38 min 42,5 s
Deklinácia −69° 6′ 3″
Zdanlivá jasnosť (V) -
Súhvezdie Mečiar
Fyzické charakteristiky
Iné označenia NGC 2070
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Hmlovina Tarantula alebo NGC 2070, prípadne 30 Doradus je oblasť H II v súhvezdí Mečiar a v severovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku, je to najjasnejší objekt v tejto galaxii. Názov dostala pre svoj vzhľad, pripomína pavúka tarantulu. Je taká rozsiahla, že keby sa nachádzala tak ďaleko ako známa hmlovina Orión, tak by pokrývala na nebeskej sfére plochu približne velkosť 60 mesačných splnov.

Najskôr bola kategorizovaná ako hviezda, že ide o hmlovinu určil francúzsky astronóm Nicolas Louis de Lacaille. V tejto hmlovine sa nachádza, okrem iných, veľmi mladá hviezdokopa R136.

Hviezdokopa R136[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálna časť hmloviny Taratula. Mozaika 15 snímkov z Hubblovho vesmírného ďalekohledu (NASA/ESA)

V hmlovine Tarantula sa okrem iného nachádza aj veľmi mladá hviezdokopa R136. V roku 2001 v nej objavili astronómovia Philip Massey, Laura R. Penny a Julia Vukovich hviezdu, ktorá bola v tej dobe považovaná za najväčšiu známu vo vesmíre. Táto hviezda spektrálnej triedy O3 je jedna zo zložiek spektroskopickej a zákrytovej dvojhviezdy R136-38. Pomocou spektrografu umiestenom na Hubbleovom vesmírnom ďalekohlade boli presne namerané parametre vzájomného obehu zložiek tejto dvojhviezdy a z nich následne bola presne určená aj ich hmotnosť. Hmotnosť väčšej hviezdy v tomto páru je 56,9 ± 0,6 M, jej priemer je asi 2x väčší ako priemer Slnka (t. j. asi 12,6×106 km), jej povrchová teplota 50 000 K. Slabšia zložka tejto dvojhviezdy je hviezda spektrálnej triedy O6 s priemerom 6,4 slnečných priemerov a teplotou 42 000 K. Obežná doba je tri dni a deväť hodín.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]