Hnilec (obec)
| Hnilec | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 669 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 27,08 km² (2 708 ha) |
| Obyvateľstvo | 446 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 16,47 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1290 |
| Starosta | Otokár Jeremiaš[2] (KDH) |
| PSČ | 053 75 |
| ŠÚJ | 526584 |
| EČV | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Hnilec je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Obec sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Hnilec, pod masívom Babinej, Súľovej, Veľkej a Malej Knoly. Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou.
Susedné obce [upraviť]
Gemerská Poloma, Hnilčík, Mlynky, Nálepkovo, Vlachovo
Ulice [upraviť]
Delí sa na: Garbovňa, Kút, Delava, Maša, Gapel, Pumplovka, Hamer, Kolónia, Huta, Trosky.
Vodné toky [upraviť]
Vodné plochy [upraviť]
V blízkosti sa nachádza známa vodná nádrž Palcmanská Maša.
História [upraviť]
Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou. Obyvatelia obce pracovali na výstavbe trati Margecany – Červená Skala. V období SNP sa obyvatelia aktívne zapojili do partizánského hnutia. Pôsobil tu Štefan Mišík (1843–1919), historik a etnograf bojujúci za slovenskú národnú samostatnosť. Za rakúsko-uhorskej monarchie bol Hnilec rozdelený na Gemerský a na Spišský. Gemerský tvorili dve osady: Ondrášová a Nový Svet, ktoré neskôr splynuli. Spišský Hnilec patril k Spišskej Novej Vsi ako jej osada. Hranicou medzi Gemerským a Spišským Hnilcom bola rieka Hnilec. V roku 1926 sa gemerská a spišská časť spojili, naďalej však patrili k Spišskej Novej Vsi až do roku 1954, kedy sa Hnilec osamostatnil.
Staré a cudzie názvy obce [upraviť]
- 1315 Guinicz
- 1920 Hnilec
Maďarský názov: Nagyhnyilec
Politika [upraviť]
Starostovia obce [upraviť]
starosta: Otakar Jeremiáš
Obyvateľstvo [upraviť]
počet obyvateľov: 547
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | 555 | - |
| 1880 | 565 | 60 |
| 1890 | 502 | 64 |
| 1900 | 438 | 84 |
| 1910 | 408 | 83 |
| 1921 | 653 | 121 |
| 1930 | 707 | 137 |
| 1950 | 635 | 89 |
| 1961 | 1 128 | 216 |
| 1970 | 1 095 | 238 |
| 1980 | 868 | 236 |
| 1991 | 583 | 181 |
| 2001 | 545 | 161 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 514 | 94,3 |
| Gréckokatolícka cirkev | 1 | 0,2 |
| Bez vyznania | 18 | 3,3 |
| Ostatné a nezistené | 12 | 2,2 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 518 | 95,0 |
| maďarská | 1 | 0,2 |
| rómska | 20 | 3,7 |
| ostatné a nezistené | 6 | 1,1 |
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Pamiatky [upraviť]
Barokový kaštieľ [upraviť]
Postavený v druhej polovici 18. stor., prestavaný a upravený v 20. stor. Viacpodlažná obdĺžniková budova s dvojosovým, nesúmerným rizalitom. Miestnosti na prvom podlaží sú zaklenuté pruskou klenbou s pásmi.
Katolícky kostol Panny Márie [upraviť]
Postavený v rokoch 1894 – 1897 v pseudogotickom slohu. Jednolodie s polygonálnym uzáverom, sakristia s rovným stropom, predstavaná trojpodlažná veža. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, loď pseudogotická krížovou rebrovou klenbou. Vnútorné zariadenie pochádza z rovnakého obdobia ako stavba kostola.
Pomníky [upraviť]
- Pomník padlým vojakom v druhej svetovej vojne, ktorý sa nachádza nad železničnou stanicou.
- Pamätné tabule Štefana Mišíka (1843–1919), kňaza, historika a etnografa, umiestnené na farskej budove a na ceste na Grajnár, na skalnej stienke vedľa cesty.
Šport [upraviť]
- Bežecké lyžovanie má bohatú históriu a niekoľko významných ocenení na celoslovenských súťažiach.
- Futbalové turnaje, ktoré sú organizované cez letné prázdniny. Najprv je to turnaj medzi ulicami, o mesiac neskôr je to turnaj medzi chatármi a domácimi.
Multifunkčné ihrisko od roku 2010
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Farský úrad [upraviť]
Rímskokatolický – Hnilec 40
Duchovný správca: Štefan Kojš
Školstvo [upraviť]
Základná aj materská škola boli zatvorené kvôli malému počtu žiakov.
Osobnosti [upraviť]
Štefan Mišík (1843–1919), historik a etnograf bojujúci za slovenskú národnú samostatnosť. Na farskej budove a na ceste na Grajnár, na skalnej stienke vedľa cesty, sú umiestnené jeho pamätné tabule.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Otokár Jeremiaš je v zozname. Dostupné online.
