Hoareova logika
Hoareova logika alebo Floydova-Hoareova logika je formálny systém logických pravidiel používaný pri verifikácii počítačových programov. Po prvý krát s ním prišiel britský informatik a logik Charles Antony Richard Hoare v roku 1969, neskôr prešiel niekoľkými úpravami. Pôvodná myšlienka však siaha do prác Roberta Floyda, ktorý vyvinul podobný formálny systém pre vývojové diagramy.
Obsah |
Hoareova trojica [upraviť]
Základným konceptom Hoareovej logiky sú tzv. Hoarove trojice, ktoré popisujú zmenu výpočtového stavu po vykonaní daného príkazu, prípadne programu. Hoarova trojica má tvar
kde S je príkaz, P je tzv. vstupná podmienka a Q je výstupná podmienka. Uvedená Hoareova trojica znamená, že ak pred vykonaním príkazu S platila vstupná podmienka (istá logická formula) P, tak po vykonaní príkazu S bude platiť výstupná podmienka Q.
Axiómy [upraviť]
Formálny systém Hoareovej logiky pozostáva z dvoch axióm:
Axióma prázdneho príkazu [upraviť]
Axiomatická schéma priradenia [upraviť]
Inferenčné pravidlá [upraviť]
Formálny systém Hoareovej logiky pozostáva z nasledujúcich inferenčných pravidiel:
Kompozičné pravidlo [upraviť]
Alternatívne pravidlo [upraviť]
Iteratívne pravidlo [upraviť]
Pravidlo následku [upraviť]
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hoare logic na anglickej Wikipédii.


![\frac{}{\{P[E/x]\}\ x:=E \ \{P\} } \!](http://upload.wikimedia.org/math/0/b/9/0b9a2415175302dce994af21a9218367.png)



