Hojenie rán
Hojenie rán je definované ako nahradenie mŕtveho tkaniva živým, pričom nedochádza k náhrade iba samotných buniek, ale aj poškodenej extracelulárnej matrix (ECM). Nie každé tkanivo je schopné vyhojenia ad integrum - teda do pôvodného stavu. Z tohoto hľadiska delíme hojenie rôznych tkanív na dve základné skupiny: regeneráciu a reparáciu. Toto delenie sa zakladá na schopnosti proliferácie buniek daného tkaniva. Reparáciou sa hoja tkanivá, ktoré nie sú schopné vlastnej proliferácie. Výsledkom takéhoto hojenia je vznik jazvy. Reparáciou sa hojí aj koža poškodená traumou, alebo chirurgickým zásahom. Po poškodení tkaniva, ktorého bunky nestratili schopnosť deliť sa, dochádza k zmnoženým mitózam, obnoveniu buniek, neosyntéze extracelulárnej matrix a vytvoreniu tkaniva zhodného, alebo čo najviac podobného tkanivu pôvodnému. Tento proces nazývame regenerácia.
Hojenie kožných incízií prebieha v troch základných fázach: zápalová, proliferačná a maturačná. Jednotlivé fázy hojenia sú charakteristické pre nich typicky prebiehajúcimi procesmi, pričom nie sú od seba striktne oddelené, ale ich priebeh sa voľne prelína.
Proces hojenia rán podlieha však značným individuálnym rozdielom a vplyvom veľkého množstva faktorov, či už všeobecnej, alebo lokálnej povahy, ktoré zvyšujú riziko komplikácie hojenia rany. Medzi najčastejšie a najvážnejšie poruchy patria: stagnácia zápalovej fázy, spomalenie tvorby granulačného tkaniva, chýbajúca reepitelizácia, hematómy, dehiscencia rany a tvorba hypertrofických či keloidných jaziev.