Holíč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O pravekom kultovom objekte nájdenom pri Holíči v roku 1988 pozri Holíč (praveký kultový objekt)
Súradnice: 48°48′44″S 17°09′38″V / 48.812222°S 17.160556°V / 48.812222; 17.160556
Holíč
mesto
Holic namestie.JPG
Námestie mieru
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Skalica
Región Záhorie
Nadmorská výška 185 m n. m.
Súradnice 48°48′44″S 17°09′38″V / 48.812222°S 17.160556°V / 48.812222; 17.160556
Rozloha 34,79 km² (3 479 ha) [1]
Obyvateľstvo 11 196 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 321,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1205
Primátor Mgr. Zdenko Čambal (ND, SMER)
PSČ 908 51
ŠÚJ 504378
EČV SI
Tel. predvoľba +421-46
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Holíč
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.holic.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Holíčan[3]
Portal.svg Slovenský portál

Holíč je mesto ležiace v okrese Skalica v Trnavskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Holíč leží na severe Záhorskej nížiny 88 km od Bratislavy. Je vstupnou bránou z Českej republiky na Slovensko s hraničným prechodom na ceste I/51, ktorá spája Nitriansko a Trnavu (72 km) s moravským Brnom (65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín (5 km) v Českej republike.

Časť regiónu Záhoria, kde leží Holíč je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Okresným mestom je susedná Skalica (7 km) a leží na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a Dolnomoravského úvalu.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

29.augusta, Bažantnica, Bernolákova, Betlehém, Bottova, Bratislavská, Budovatelská, D.Rapanta, Duklianska, Fučíkova, Gagarinova, Hodonínska, Hollého, Hrubá Lúka, Hurbanova, Hviezdoslavova, J.Čabelku, J.J.Boora, Jednoradová, Jesenského, Jilemnického, Kamenice, Kátovská, Kollárova, Kopčanská, Kpt. Nálepku, Kukučínova, Lesná, Lidická, Lúčky, M.Nešpora, M. R. Štefánika, Malý Vinohrad,Márie Terézie, Mlynská, Moyzesova, Námestie Mieru, Námestie sv. Martina, Palárikova, Partizánska, Paseky, Pod hrebeňom, Pod sýpkou, Pod Zadnou Horou, Potočná, Pri kaštieli, Pri štadióne, Priateľstva, Priečna, Rodinné domky, Ružová, Sasinkova, Schiffelova, Sibírska, SNP, Staničná, Sv. Anny, Svätojánska, Školská, Športová, Štepnice, Štúrova, Ulica Márie Terézie, Veterná, Vinohrady, Vrádištská, Vysoká, Zámocká

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Chvojnica, Morava

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Štrkáč, Rybník pri zámku, Valša

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku Moravu na diaľkovej obchodnej ceste.

Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu – mladšej kamennej doby. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie nálezy z bronzovej doby, železnej doby i rímsko-barbarskej doby. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím centra Veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov vo Valove, ale i Velehrade či Starom Meste pri Uherskom Hradišti.

Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, keď prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva – uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli Arpádovci a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body Uhorska. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad, pričom využili prírodné danosti miesta v tvare polostrova.

V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389. Panstvo siahalo na severe až po českú Strážnicu, na východe až po Senicu a na juhu boli súčasťou panstva Studienka a Lakšárska Nová Ves. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku 1228 zriadil Ondrej II. v Holíči pohraničnú colnú stanicu.

Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v 14. storočí objavujú Matúš Čák Trenčiansky, či Stibor zo Stiboríc. V roku 1315 o hrad musel bojovať Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku 1332, kedy prišlo na základe dohody kráľov Karola Róberta a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk.

Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. Českej cesty – významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku 1336. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročné jarmoky.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci – 93,82 %
  • Česi – 3,68 %
  • Rómovia – 0,99 %
  • Ukrajinci – 0,48 %
  • Maďari – 0,13 %
  • Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci – 66,35 %
  • bez vyznania – 23,20 %
  • evanjelici a. v. – 6,04 %
  • pravoslávni – 0,67 %
  • grécki katolíci – 0,21 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Múzeum Keramiky

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • DH Májovanka - dychovka
  • Homo pacientz - hiphopová formácia v zložení Bradis, Zelo a Radúz

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Holíčsky zámok
  • Kostol Božského srdca Ježišovho
  • Loretánska kaplnka
  • Veterný mlyn
  • Sýpka pod Veterným mlynom
  • Florianská kaplnka
  • Kostol Svätého Martina
  • Budova Manifaktúry (Fajansy)
  • Pomník padlých v I. a II. svetovej vojne
  • Pamätník Mirka Nešporu

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Školský park
  • Park na námestí

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Športovo-strelecký klub Wywar Holíč
  • futbalový klub TJ Iskra Holíč
  • AK Junior Holíč – atletický klub/2ZŠ Holíč
  • MŠK BO Holíč – basketbalový klub
  • Športovo Strelecký klub 77 beta

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámocké štvrtky v Holíčskom zámku
  • Holíčsky jarmok
  • Tradície bez hraníc na holíčskom zámku
  • Letecko modelársky deň
  • Cibuľa fest - festival
  • Stavanie Májky s Májovankou na Námestí mieru
  • Medzinárodný festival dychových hudieb "Z oboch brehú Moravy"

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Eissmann Automotive Slovensko, s. r. o.
  • Ruukki Slovakia, s. r. o.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stredná odborná škola Jozefa Čabelku
  • Stredná odborná škola obchodu a služieb
  • Základná škola I., II., III.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. JÚĽŠ. Holíčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]