Honoré d’Urfé

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Honoré d’Urfé, gróf de Châteauneuf, markíz du Valromey, pán de Virieu-le-Grand
Honoré d'Urfé 01.jpg
Portrét Honoré d’Urfé publikovaný v 3. vydaní L’Astrée v roku 1623
Narodenie 11. február 1567
Marseille, Francúzsko
Úmrtie 1. jún 1625 (58 rokov)
Villefranche-sur-Mer, Francúzsko
Zamestnanie vojak, básnik, románopisec
Národnosť francúzska
Obdobie písania baroková literatúra
Žánre román-rieka, stanca, sonet, poéma
Témy pastorálne príbehy z okolia Forezu
Literárne hnutie bukolická próza, baroková poézia
Debutové práce La Sireine - poéma
Významné práce L’Astrée - román
Manželka Diane de Chậteaumorand
Ovplyvnil
Ovplyvnený
zakladateľ L'Académie Florimontane

Honoré d’Urfé, gróf de Châteauneuf, markíz du Valromey, pán de Virieu-le-Grand (* 11. február 1567, Marseille - † 1. jún 1625, Villefranche-sur-Mer, Francúzsko) bol francúzsky barokový románopisec, ktorý napísal prvý román-rieka s názvom L’Astrée.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Marseille, centre Provensalska v šľachtickej rodine spojenej s domom savojských po svojej matke rodenej de Savoie-Tende. Honoré študoval u jezuitov. Keďže bol aktívny typ, zapojil sa do spolku Katolícka liga a zostal navždy verný vojvodovi de Nemours. Rozviedol sa s Anne d’Urfé a zosobášil so svojou sesternicou Dianou de Chậteaumorand, dobyl Forez a dal sa menovať od vojvodu de Nemours generálporučíkom vlády vo Foreze.

V roku 1604 napísal pastorálnu poému La Sireine, ktorou bránil teóriu platonickej lásky zo svojho predošlého dielka Les épitres morales.

V roku 1607/8 založil so svojimi priateľmi Akadémiu Florimontan (l’Académie Florimontanes), prvú vedeckú spoločnosť v Savojsku.

Honoré d’Urfé, rytina od Pietera Baillou z roku 1590 podľa Van Dycka

Honoré d’Urfé je známy hlavne vďaka svojmu románu L’Astrée, prvý román-rieka, pastorálny dobrodružný román inšpirovaný čiastočne jeho vlastným životom. Román vychádzal na pokračovanie od roku 1607 do 1627. Má štyri diely a je inšpirovaný helénizmom, Vergíliom a kurtoáznymi básnikmi. Román má vyše 5000 strán, je rozdelený na päť častí, pričom každá má 12 kníh. Pretože d’Urfé skonal v roku 1625, jeho tajomník Balthazare Baro dokončil vydanie štvrtej časti v rokoch 1632-1633. Neskôr, Pierre Boitel de Goubertin editoval piatu a šiestu časť.

Autor padol počas vojnového ťaženia proti Španielsku bojujúc na strane savojského vojvodu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Román L’Astrée je formálne prozaický útvar dopĺňaný poéziou. D’Urfého poézia pozostáva z viacerých žánrov: Je to stanca, sonet a poéma.

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stances d’Hylas (Stance o Hylasovi)
  • Elle feint de m’aimer (Robí ma zaľúbeným)
  • Comparaison d’une fontaine à son déplaisir (Prirovnanie fontány ku svojmu nešťastiu)
  • Je voudrais bien être vent quelquefois (Chcel by som byť vetrom niekedy)

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • La Triomphante Entrée de Magdeleine de La Rochefoucaud à Tournon, 1583 (Triumfálny príchod Magdalény de La Rochefoucauld do Tournonu)
  • Épîtres morales, 1603 (Epištoly o morálke)
  • La Sireine, 1604 (Siréna)
  • L’Astrée, 1607
  • La Savoysiade, 1609 (Savojsiáda)
  • Paraphrases sur les cantiques de Salomon, 1618 (Parafrázy na Šalamúnové spevy)
  • La Sylvanire ou la Morte vive, 1625 (Sylvanire alebo Živá mŕtva)

Vplyv diela[upraviť | upraviť zdroj]

Román L’Astrée sa stal jedným z najväčších literárnych úspechov 17. storočia. Stal sa populárnym čítaním na všetkých dvoroch Európy, a samozrejme na francúzskom kráľovskom dvore. Vplyv románu je výrazný, napríklad na hry Molièra a operné diela. Pastiersky štýl zasiahol aj do výroby značkového porcelánu s názvom céladon podľa mena mužskej hlavnej postavy románu. Pastierska idylika ako štýl vytrvala až do rokoka do obdobia Márie-Antoinetty.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Honoré d'Urfé na francúzskej Wikipédii.