Hontianska župa (Uhorsko)
| Hontianska župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko | |
| Sídlo župy | Šahy | |
| Rozloha | 2 633 km² | |
| Obyvateľstvo | 132 441 (1910) [1] | |
| - | 116 080 (1880) [2] | |
| Hustota | 50,3 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 38,9 % Maďari 55,3 % Nemci 4,8 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 42,36 % Nemci 6,85 % Slováci 46,94 % Rumuni 0,05 % Rusíni 0,01 % Srbi a Chorváti 0,01 % Ostatní 0,31 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 71,7 % Evanjelické a.v. 19,5 % Reformovaná k.c. 6,3 % Židovské 2,4 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Hont County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
Hontianska župa resp. Hontianska stolica resp. Hontiansky komitát (namiesto slova Hontianska/-y môže byť staršie slovo Hontská/-ý; iný názov: Hont; maď. Hont(h) vármegye alebo Hont(h), nem. Komitat Hont alebo Honter Gespanschaft alebo Hont, lat. Comitatus Hont(h)ensis alebo Honthum) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. Na jej území je v súčasnosti oficiálny turistický región s totožným názvom.
Od 15. storočia sa niekedy (najmä keď do župy patril aj Malohont) terminologicky rozlišovali dve časti[5]:
- Malohont (maď. Kis-Hont, nem. Klein-Hont; v časoch samostatnosti Malohontu administratívne: Malohontská/Malohontianska stolica)
- Veľkohont (maď. Nagy-Hont, nem. Groß-Hont; administratívne Hontianska/Hontská stolica alebo Veľkohontská/Veľkohontianska stolica): t.j. Hont okrem Malohontu, čiže časť Hontu západne od Novohradskej župy
Uhorský komitát/stolica/župa[upraviť | upraviť zdroj]
Hontianska župa susedila s Tekovskou, Zvolenskou, Novohradskou, Peštiansko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou (Pest-Pilis-Solt-Kiskun) a Ostrihomskou župou. Hontianskou župou pretekali rieky Krupinica a Ipeľ. Rozloha Hontu v roku 1910 bola 2 633 km².[6]
Centrum[upraviť | upraviť zdroj]
Administratívnym centrom Hontu bol Hontiansky hrad. V stredoveku však hontianska šľachta často snemovala spolu s novohradskou šľachtou v Balážskych Ďarmotách. Do roku 1497 zasadala stoličná sedria prevažne v Ipeľskom Predmostí. Počas tureckých výbojov stolica nemala trvalé sídlo. Od polovice 16. storočia zasadala sedria v Krupine (vtedy táto patrila do Zvolenskej stolice). V rokoch 1725 - 50 boli centrom stolice Sebechleby, od roku 1751 do konca 18. storočia Kemence. Po požiari stoličného domu sa centrom stolice stali Šahy (po maďarsky Ipolyság).[7]
Rody vládnucich županov[upraviť | upraviť zdroj]
Na čele stolice sa striedali členovia významných šľachtických rodín Hontu, od roku 1711 post hlavného župana dedične zastávali členovia rodu Koháriovcov (Koháry).[7]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Hontiansky komitát vznikol v 11. storočí odčlenením od Novohradského komitátu. Do konca 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Na prelome 13. a 14. storočia sa k Hontu pripojil Rimavský komitát (Malohont), ktorý však s Hontom priamo nesusedil, čo ustavične viedlo k sporom medzi šľachtou obidvoch častí stolice.[7]
V rokoch 1552 (dobytie hradu Drégely) až 1682 väčšinu územia stolice obsadili turecké vojská a pripojili ju k Novohradskému sandžaku. Turecké územie siahalo až ku Krupine, ktorú však Turci nikdy nezískali a do okolia Banskej Štiavnice. Cisárske vojská oslobodili hrad Drégely už v roku 1593, neskôr Novohrad, a v roku 1595 Vyšehrad a Ostrihom. Turci však vo výbojoch pokračovali aj po porážke v pätnásťročnej vojne (Žitavský mier roku 1606) a získali územie približne po spojnicu Hontianske Nemce - Pukanec. Turci boli vyhnaní až po porážke pri Nových Zámkoch roku 1685.[7]
V roku 1877 bola k Hontianskej župe pripojená Krupina. Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Štiavnica, ktorá bola roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom s počtom obyvateľov 18 926.[7]
Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Hont v 19. storočí obývali prevažne Slováci a Maďari, etnická hranica medzi nimi prebiehala severne od rieky Ipeľ. Slováci však tvorili aj jazykové ostrovy v maďarskom etnickom priestore na juhu stolice. Nemci mali prevahu len v Banskej Štiavnici a Banskej Belej.[7]
Okresy[upraviť | upraviť zdroj]
V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy[7]:
- Bátovský (Processus Bathensis)
- Banskoštiavnický (Processus Schemnicziensis)
- Bzovícky (Processus Bozokiensis)
- Malohont
Po pripojení Malohontu ku Gemeru roku 1802 sa vytvoril štvrtý okres na východ a juh od Ipľa[7]:
- Ipeľský (Processus Ipolyitanus)
V roku 1910 sa Hontianska župa delila na tieto okresy:
- Municipiálne mesto:
- Banská Štiavnica, aj spolu s Banskou Belou
- Mesto so zriadeným magistrátom:
Slovenská župa[upraviť | upraviť zdroj]
Viac v článku Hontianska župa (Česko-Slovensko).
V roku 1918 (potvrdené roku 1920 Trianonskou zmluvou) sa 82% územia Hontianskej župy stalo súčasťou Česko-Slovenska, zvyšok pripadol Maďarsku.[6]
Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922.[6] 1. januára 1923 v plnom rozsahu zanikla a jej územie bolo rozdelené medzi novovzniknutú Zvolenskú a Nitriansku (veľ)župu. V roku 1928 bolo župné zriadenie na území Slovenska úplne zrušené.[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ Neue Erdbeschreibung (¬Theil ¬1, welcher Dänemark, Norwegen, Schweden, das ganze russische Reich, Preussen, Polen, Galizien und Lodomerien, Ungarn, Siebenbürgen, die europäische Türkey, und den Krimischen Staat, enthält ; Bd. 2, welcher Preußen, Polen, Ungarn, Siebenbürgen, Gallicien und Lodomerien, die europäische Türkey, und den krimischen Staat, mit den dazu gehörigen und einverleibten Ländern enthält). [s.l.] : Bohn, 1777. 3948 s. Dostupné online. S. 1514 a nasl..
- ↑ a b c d VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online. Archivované 2020-03-12 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 57–65.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Zoznam obcí Hontianskej župy
- Hontianska župa (Česko-Slovensko)
- Hont (slovenský región)
- Hont (maďarský región)
- Malohont
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hontianska župa (Uhorsko)
.png)