Horizontálne súradnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Horizontále súradnice dané azimutom A (N - sever) a výškou h
Schéma

Horizontálne súradnicesúradnice, s ktorých pomocou sa určujú polohy nebeských telies na nebeskej sfére. Základnou rovinou horizontálnych súradníc je rovina horizontu a za východiskový bod sa považuje sever.

  • astronomický azimut (A) - uhol medzi meridiánom a výškovou kružnicou, na ktorej sa premieta pozorované nebeské teleso. Azimut nadobúda hodnoty 0° až 360° a meria sa od severného bodu horizontu v smere hodinových ručičiek.
  • výška (h) - uhlová výška nebeského telesa nad obzorom. Meria sa po obvode výškovej kružnice a nadobúda kladné aj záporné hodnoty (0° až 90° pre nebeské telesá nad obzorom, 0° až -90° pre nebeské telesá pod obzorom).

Z dôvodu pohybu Zeme vo vesmíre sa horizontálne súradnice každého telesa na nebeskej sfére pre každý časový okamih menia. Preto sa nepoužívajú vo hviezdnych mapách.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Obzorníkové souřadnice na českej Wikipédii.