Horná Mariková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°14′36″S 18°17′42″V / 49.243333°S 18.295000°V / 49.243333; 18.295000
Horná Mariková
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Rieka Marikovka
Nadmorská výška 470 m n. m.
Súradnice 49°14′36″S 18°17′42″V / 49.243333°S 18.295000°V / 49.243333; 18.295000
Rozloha 47,56 km² (4 756 ha) [1]
Obyvateľstvo 628 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 13,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1321
Starosta Ing. Miroslav Hamár[3] (NEKA)
PSČ 018 03
ŠÚJ 513083
EČV PB
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad,
Modlatín 357
018 03 Horná Mariková
E-mailová adresa poslať email
Telefón 042/435 22 02
Fax 042/435 21 96
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.hornamarikova.estranky.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Horná Mariková je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Horná Mariková leží 20 km severozápadne od okresného mesta v pohorí Javorníky, centrum obce sa nachádza v Javorníckej brázde, jej osady sú rozmiestnené prevažne vo Vysokých Javorníkoch. Obcou preteká smerom na juhovýchod Marikovský potok nazývaný aj Marikovka. Priemerná nadmorská výška obce je 470 m n. m.

Obec susedí na juhovýchode s obcou Dolná Mariková, na severovýchode s Papradnom, na juhozápade s obcou Lazy pod Makytou a na severozápade s Českou republikou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História obce je z väčšej časti rovnaká s históriou susednej Dolnej Marikovej. Dňa 12. júla 1321 daroval uhorský kráľ Karol I. magistrovi Ondrejovi všetky dediny v Marikovskej doline. Medzi nimi boli aj dve susediace Lehoty (Kethlehota), o ktorých sa predpokladá, že jedna bola na území dnešnej Dolnej Marikovej a druhá na území dnešnej Hornej Marikovej. Ďalej sa obec spomína ako Marikowa Lehota v roku 1438. Históriu Hornej Marikovej, tak ako aj okolitých obcí, ovplyvnila valašská kolonizácia, kde Valasi mali zaručené určité limitované výsady, mali svoje právo a svojho vojvodu, ktorý sídlil istý čas v Marikovej. Prvým náznakom k rozdeleniu Marikovej bol rok 1789, keď došlo k zriadeniu farnosti Hornyo Hlboke, ktorá sa nachádzala na území terajšej Hornej Marikovej a spravovala obec po cirkevnej stránke. Na konci 17. storočia sa v tejto oblasti menil charakter valašskej kolonizácie, vznikali kopanice a Valasi žili usadlejším spôsobom života. Ale tento spôsob obživy nebol pre nich výnosný, keďže pôda dávala slabú úrodu a bola málo vhodná na obrábanie. Chudoba obyvateľstva narastala až v roku 1828 vyvrcholila vzburou, ktorá zasiahla takmer celu Marikovú. Obyvateľstva pribúdalo a keďže poľnohospodárstvo a spracovanie dreva ich nedokázalo ďalej uživiť, odchádzali od konca 19. storočia do cudziny, hlavne do USA a Kanady. K rozdelenie obce na Dolnú a Hornú Marikovú došlo dňa 16. mája 1954.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V centre obce, v osade Modlatín, sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého. Bol postavený v roku 1765 a v rokoch 1925 – 1926 bol prestavaný a rozšírený o novou časť lode s bočnou prístavbou. V jednotlivých osadách je zachovaná pôvodná zrubová ľudová architektúra (zvýšená podmurovka s pivnicou pod izbou a pôvodne so šindľovou sedlovou strechou), ktorá je v súčasnosti premieňaná na rekreačné chaty a chalupy. V osade Ráztoka je zachovaný drevený kostolík dokončený v roku 1949, jediný drevený kostol v okrese.

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

Hornú Marikovú tvorí 108 osád (v súčasnosti ich je veľký počet zaniknutých), ktoré v minulosti zakreslil (r. 1959) do svojej amatérskej mapy miestny správca farnosti Anton Michalík. Keďže sa obec skladá z veľkého počtu osád, uvedieme z nich len tie hlavné, a tiež najväčšie: Pagaňov, Belejov, Modlatín, Vlkov, Ráztoka.

Pagaňov[upraviť | upraviť zdroj]

Pagaňov

Je to prvá osada Hornej Marikovej, ktorá sa nachádza v kopaničiarskej oblasti Javorníkov, v doline Marikovského potoka, 3 km juhovýchodne od stredu obce. V osade stojí pamätník a pamätná izba kpt. Jána Nálepku v budove bývalej školy, kde nastúpil ako učiteľ v roku 1931, neskôr prešiel do susednej obce Dolná Mariková. V budove tejto historickej školy vyrástol domov dôchodcov. Na vrchu Bôn, ktorý sa vypína nad osadou a je viditeľný z diaľky, je umiestnený vysielač televízneho a mobilného signálu.

Belejov[upraviť | upraviť zdroj]

Osada sa nachádza v doline Marikovského potoka, 2,5 km juhovýchodne od stredu obce. V osade stojí výrobná hala (pôvodne pobočka ZVL Považská Bystrica), ktorej priestory sú dnes nevyužité. Na konci osady sa nachádza píla na spracovanie dreva, ktorá je majiteľom (obecný úrad) prenajímaná súkromným osobám.Táto však vyhorela v roku 2011 a v súčasnosti chátra.

Modlatín[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Modlatín v zime

Osada sa nachádza v kopaničiarskej oblasti Javorníkov a je považovaná za stred resp. centrum obce. Nachádzajú sa tu okrem iného aj budova základnej školy, súkromný rybník s možným ubytovaním v chatkách, pohostinstvo, dnes už nefungujúci hotelový komplex, obchod, dobový kostol sv. Jána Nepomuckého, areál pre organizovanie folklórnych slávností so skazenom, obecný úrad, požiarna zbrojnica, a taktiež nový súkromný domov dôchodcov Vitalita Zdravie umiestnený v bývalej budove pohraničnej stráže.

Vlkov[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na ceste z osady Modlatín do osady Ráztoka, 4 km severozápadne od stredu obce. Zachovala sa pôvodná ľudová zrubová zástavba a osada sa, podobne ako okolité osady, v súčasnosti mení na rekreačnú oblasť. Je východiskom neznačkovaných turistických trás na hlavný hrebeň Javorníkov. Cez susednú osadu Medvedinec je možný prístup na modro-značkovanú trasu vedúcu z Hornej Marikovej do rekreačného strediska Kohútka - Portáš na hlavnom hrebeni. V tejto osade sa nachádza penzión Wolf Land s možnosťou ubytovania.

Ráztoka[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka Božieho srdca Ježišovho

Osada leží na konci cesty 3. triedy smerom z obce Udiča, 7 km severne od stredu Hornej Marikovej, v pramennej oblasti Marikovského potoka a pod Frňovským sedlom (916 m n. m.) v hlavnom hrebeni pohoria Javorníky. Je to posledná osada Hornej Marikovej, ktorá hraničí s Českou republikou. V osade je zachovaný drevený kostolík - Kaplnka Božieho srdca Ježišovho, dokončený v roku 1949 (drevená zvonica bola v osade už v roku 1870, samotný zvon oveľa skôr) a je to jediný drevený kostol v považskobystrickom okrese. Pôvodná zrubová ľudová architektúra sa v súčasnosti mení na rekreačné chaty a chalupy. Dnes je osada rekreačnou oblasťou, súčasť CHKO Kysuce ako celá obec. Žlto-značkovaný turistický chodník vedie na vrch Malý Javorník (1 019,2 m n. m.) v hlavnom hrebeni pohoria. V tejto časti sa nachádza aj lyžiarske stredisko SKI Ráztoka, ktoré ponúka všetko od umelého zasnežovania, nočných lyžovačiek až po odvoz lyžiarov autobusom zdarma.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Miroslav Hamár je v zozname. Dostupné online.