Horné Orešany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°27′58″S 17°26′22″V / 48.466111°S 17.439444°V / 48.466111; 17.439444
Horné Orešany
obec
Slovakia HorneOresany.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región ZMO - Jaslovské Bohunice
Nadmorská výška 200 m n. m.
Súradnice 48°27′58″S 17°26′22″V / 48.466111°S 17.439444°V / 48.466111; 17.439444
Rozloha 21,57 km² (2 157 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 909 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 88,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1296
Starosta Ján Kornúth[3] (SMER, KDH)
PSČ 919 03
ŠÚJ 507067
EČV TT
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Horné Orešany
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.horneoresany.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Horné Orešany (maď. Felsődiós, nem. Nussdorf) sú obec na Slovensku v okrese Trnava.

V obci je rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie z roku 1770.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Horné Orešany sú písomne doložené v listine z roku 1296 pod menom Dious. Potvrdzuje to Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Obec vznikla na okraji stráženého hraničného priesmyku. Na jeho druhej strane vznikli obce Plavecké Podhradie a Plavecký svätý Mikuláš. Týmto priesmykom prechádzala Česká cesta. Kráľovské mýto sa vyberalo pri osade Biksard - Buková. Kráľ Karol Róbert vydal v roku 1336 osobitný spis o zvláštnej úlohe a ochrane tohto priesmyku. Platnosť spisu sa vzťahovala aj na hrad Korlátka, pod ktorý Horné Orešany patrili.

Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska - od Rýna. Obec sa na konci 14. a v 15. storočí volala Nemecké Orešany (villa Nucum theutonicalis) a patrila k Smolenickému panstvu. V roku 1363 dal kráľ Ľudovít súhlas, aby kráľovské mesto malo právo lámať kameň a rúbať drevo v horách patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany. Túto donáciu znovu potvrdil listinou palatín Uhorska Mikuláš z Gory.

V roku 1388 daroval kráľ Žigmund Modru, Smolenice a Horné Orešany poľskému šľachticovi Stiborovi. Tieto obce sa v darovacej listine uvádzali ako Villa Regáli - kráľovská dedina.

V roku 1547 sa tu usadili anabaptisti, vybudovali si tu habánsky dvor a zaoberali sa hrnčiarstvom. V 16. storočí získala obec ráz mestečka v súvislosti s trhovými privilégiami Rudolfa II. z roku 1582. V mestečku boli cechy mlynárov a ševcov (obuvníkov). V 18. storočí tu bolo sedem múčnych mlynov. Koncom 18. storočia tu bola manufaktúra na vínny ocot a vínny kameň. V roku 1872 tu Pálffyovci postavili továreň na farby a laky (dnešný Chemolak). V rokoch 1936-1952 bolo na letisku pri obci stredisko bezmotorového lietania. Panstvo malo v chotári obce tri rybníky.

V Horných Orešanoch sa narodil sochár a kamenár František Petrašovič.

Víno[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkych regiónoch sa začalo vinohradníctvo rozširovať v čase vzniku obce, teda už v 12. - 13. storočí, odkedy pochádza prvá písomná zbierka o Horných Orešanoch. Spomínajú sa ako čisto vinohradnícka obec Villa Nucum Teutonicalis v roku 1296. Vo väčšej miere sa v obci vinohradníctvo rozšírilo až po roku 1356. Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi, dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska - od Rýna. V roku 1388 ju daroval kráľ Žigmund Stiborovi neskôr obec patrila panstvu Smolenice, ktoré evidovalo a vyberalo desiatky vína. Mnoho vinohradov tu mali trnavskí mešťania.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na náučnom chodníku Majdan sa na piatich zastávkach možno dozvedieť množstvo zaujímavých informácií o prírodných a historických zaujímavostiach tejto lokality. Dĺžka trasy je 5,5 km s prevýšením 100 m a vedie cez južný svah vrchov Rekompek a Dlhý Vrch po lokalitu Močiar.

Z obce vychádza modrá turistická trasa 2445 na rázcestie Zabité.

Obrázky[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ján Kormúth je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]