Horné Otrokovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°29′24″S 17°52′54″V / 48.490000°S 17.881667°V / 48.490000; 17.881667
Horné Otrokovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Hlohovec
Región Dolné Považie
Nadmorská výška 230 m n. m.
Súradnice 48°29′24″S 17°52′54″V / 48.490000°S 17.881667°V / 48.490000; 17.881667
Rozloha 9,06 km² (906 ha) [1]
Obyvateľstvo 851 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 93,93 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Starosta Eva Kukučková[3] (nezávislá)
PSČ 920 62
ŠÚJ 507075
EČV HC
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Horné Otrokovceobec na Slovensku v okrese Hlohovec. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku 1882.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti mala obec viacero názvov: latinský názov Adradic, čiže predhorie (doslovný preklad, pri koreni - ad radic, pri koreni hôr) je spolu z potokom aqua Bistric spomenutý v zoborskej listine z roku 1113. Tu sa vymedzuje majetok zoborského opátstva a doslovný preklad zmienky o obci znie: "zo strany Otrokoviec je medzníkom potok, ktorý sa volá Bystrica". Polia medzi obcou, potokom a Verešom, sa stále nazývajú farské a historici[4] sa domnievajú, že to bol pôvodný názov Stoličného potoka, pretekajúceho obcou.

V roku 1156 sa obec spomína ako Otroc (CDSI I.Nr.81), v roku 1343 ako Atrakv, Otroky, Attrak (VSO1, s. 439) a už v roku 1400 sa prvýkrát spomínajú Dolné Otrokovce, ktoré vznikli v chotári staršej obce. V roku 1416 (VSO1, s. 337), sa spomínajú ako Alsőatrak a Horné Otrokovce ako Felsőatrak. Názvy obcí boli pomaďarčené, no preklad nie je doslovný a tak prevláda názor, že názov sa asimiloval z latinského Adradic. Rovnako je pravdepodobné, že v obci boli držaní otroci, predávaní v susednom Hornom Trhovišti, kde sa konali trhy s nimi (R. Krajčovič).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku, ktorá je v zoborskej listine z roku 1113. Juhozápadne od obce, v lokalite Terasy, sa nachádza paleolitické sídlisko, kde pri opakovaných zberoch J. Hromada a M. Poláček našli 202 ks kamennej industrie. Medzi nálezmi z patinového silicitu, limnosilicitu a rádiolaritu dominujú škrabadlá, hroty (vrátane hrotu typu La Gravette (listový hrot)) a retušované čepele (tvarovanie kamenného úštepu kosteným retušérom). Nález bol datovaný do mladšieho paleolitu (grattienu - okolo 26 000 pred Kr.).

Na začiatku nášho letopočtu, v rokoch 20 až 50 po Kr. žili na území obce Germáni, pravdepodobne patriaci pod Vanniovo kráľovstvo, našlo sa po nich množstvo črepov, jedna ihlica a unikátna rímska minca.

V časti chotára nazývanom Stará Hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom viditeľné umelo vybudované ostré svahy, na ktorých stáli palisády a v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy, dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto hradisko bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí Považského Inovca (Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie).V blízkosti miestneho kostola, sa našiel hrob s keramickou nádobou ktorá bola zdobená charakteristickou vlnovkou.

Po roku 1388 obec patrila viacerým zemepánom: ako prví sú spomenutí Kostolányiovci, po nich Skarlovci, Zayovci, Rudnyánszky,Einsteinovci, Koronthályiovci a Vranovichovci. Donáciou z roku 1435 daroval uhorský kráľ Žigmund Luxemburský okrem iných aj majetky v Horných a Dolných Otrokovciach (skôr išlo o potvrdenie skorších majetkových práv) rodine Kostolányiovcov. V roku 1598 bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená.

Po súdnom spore o deľbe dedičného majetku, ktorý sa konal v roku 1772 v Pešti, predala rodina Koronthaly majetky v Horných a Dolných Otrokovciach. Koncom 18. storočia kúpil panstvo na tú dobu moderne zmýšľajúci a vzdelaný gróf Vranovich, ktorý prestaval kostol, kúriu na kaštieľ, okolo ktorého nechal vysadiť anglický park. Vybudoval tiež pec na pálenie vápna, tehelňu, moderné maštale pre dobytok s napájačkami, skleník so závlahou, dom s bazénom pre správcu či studne s parnou strojovňou. Väčšina týchto objektov bola zničená koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Začiatkom 19. storočia boli za spomenutého grófa vykonané aj rozsiahle meliorácie, pri ktorých sa v močaristej časti Bystrice (aqua Bistric), medzi obcou a Verešom, našli pozostatky kolových stavieb prvotných osídlencov. Išlo o osadu z mladšej doby kamennej a osadníci patrili k ľudu Lengyelskej kultúry,pri archeologickej prospekcii za poľnohospodársky družstvom sa našlo množstvo črepov lineárnej keramiky,štiepanej hladenej industrie a sedem kusov kamenných sekier, taktiež v roku 1988 objavený rondel v lokalite Berinová zo spomenutej doby. Spomenutá rodina Vranovich je pochovaná v pohrebnej kaplnke pri vstupe do obce od Hlohovca, a po smrti grófa predala vdova Vranovich panstvo grófke Győkiovej.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Hladký, 2004 s. 183 – 184