Hospodárstvo USA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

USA sú hospodársky najsilnejší štát sveta, s veľmi vyspelým priemyslom, poľnohospodárstvom a veľkým podielom vedy a výskumu.

Stručné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú veľa peňazí na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. V 20. storočí svetové vojny neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu (výroba zbraní, potravín). USA posilnili svoj hospodársky a politický rast.

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

USA sú prvé na svete vo výrobe a vývoze poľnohospodárskych výrobkov, dovážajú iba niektoré plodiny (banány, kokosové orechy a iné.) V USA vznikli územia zamerané na dopestovanie určitej plodiny. Najvýznamnejšie je kukuričné pásmo (kukurica, sójové bôby, ozimná pšenica), ktoré sa tiahne na juh a západ od Veľkých kanadských jazier a zaberá hlavne Centrálne roviny. Na západ od kukuričného pásma na Veľkých prériách sa rozprestiera pšeničné pásmo (pšenica, ovos, cukrová repa). V južných oblastiach s dostatkom vlahy je bavlníkové pásmo (bavlník, tabak, citrusové ovocie, podzemnica olejná). Na západnom pobreží sa pestujú citrusové plodiny, hrozno a iné ovocie. Hlavné oblasti chovu zvierat sú kukuričné pásmo a pšeničné pásmo, kde sa chová hovädzí dobytok a ošípané. Horské štáty zaberajú takmer polovicu povrchu štátu. Ich význam je najmä v ťažbe dreva.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel USA má dostatok nerastných surovín a elektrickej energie. Produkuje takmer tretinu priemyselnej výroby sveta. Hlavnými prednosťami priemyslu sú schopnosť rýchlo sa prispôsobiť požiadavkám trhu. Najdôležitejšia je tradičná priemyselná oblasť v tvare trojuholníka ohraničená mestami Boston, Washington D.C. a Chicago. Táto oblasť sa stala prvou priemyselnou oblasťou USA. Druhou oblasťou, ktorej vplyv stále narastá je južná a západná oblasť (Sun Belt).

Priemysel USA sa opiera o vyspelé hutníctvo železa a farebných kovov. Hlavné strediská sú v okolí Veľkých kanadských jazier (Detroit, Cleveland), miest na severe Atlantického oceánu (Baltimore), miest na brehoch Mississippi a Ohio. Chemická výroba sa sústreďuje do miest ťažby a dovozu ropy (Mexický záliv) a do oblastí s dlhou tradíciou (New York, Baltimore). Strojárstvo tvorí až 40 % z celkovej priemyselnej výroby USA. Z množstva odvetví vyniká najmä výroba automobilov, lietadiel a kozmických dopravných prostriedkov (Chicago, Buffalo, Kansas City, Atlanta, Houston, Los Angeles). Elektrotechnický a elektronický priemysel sa sústreďuje do výskumných a vývojových centier.

Západné štáty

Mestá ležiace na tichomorskom pobreží, ako Seattle, Portland a San Francisco, vypravujú lode s drevom, rybami a ovocím do celého sveta. Západ je takisto domovom Hollywoodu, hlavného mesta multimiliónového filmového priemyslu a Silicon Valley, doliny v severnej Kalifornii, ktorá je strediskom výroby a obchodu so špičkovými počítačmi. Sun Valley v Idahu je najnavštevovanejším strediskom zimných a letných športov.

Centrálne štáty

Táto oblasť zaberá vysoké pohoria, úrodné roviny a mississippský riečny systém. Najväčšie polia s ropou a zemným plynom ležia v Texase (ropu objavili v Texase začiatkom 20. storočia, dnes je hneď po Aljaške na druhom mieste v ťažbe ropy) a v Oklahome, uhlie sa ťaží vo Wyomingu a v Montane. V Skalnatých vrchoch sa nachádzajú významné národné parky, napr. Yellowstonský národný park a Glacier, ako aj bohaté náleziská nerastných surovín. Horúce letá a chladné zimy, silné krupobitia a tornáda, spôsobujú v tejto oblasti veľké výkyvy počasia.

Východné štáty

Táto oblasť vďaka vynikajúcim prístavom, úrodnej pôde a bohatým náleziskám nerastných surovín stala jednou z najhustejšie obývaných častí krajiny. Na východnom pobreží sa totiž v 16. storočí usadzovali prvousadlíci z Európy. Dnes sa tu nachádzajú najväčšie mestá krajiny, ako napr. New York, Washington, ale aj historicky dôležité priemyselné centrá, napr. Chicago, Detroit a Cleveland, ležiace pri Veľkých kanadských jazerách. Smerom na juh sa nachádzajú oblasti, kde farmári pestujú bavlnu, tabak, zeleninu a rastliny, z ktorých sa získavajú jedlé oleje. Najrozľahlejším pohorím tejto oblasti sú Apalačské vrchy.

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. Pracuje v ňom najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú bankovníctvo, obchod. Celosvetový dosah má tvorba filmov, reklám, hudobná produkcia a telekomunikácie. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby softwaru, počítačových programov a hier. Prím z celosvetového hľadiska dosahuje región vo využívaní internetu, rýchlom šírení a získavaní informácií. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem, ako Microsoft, IBM, Coca-Cola, Pepsi, McDonald’s, General Motors, Ford a iné...

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejšie centrá cestovného ruchu patria veľkomestá (New York, Los Angeles, Las Vegas atď.), na juhu krajiny Florida, na strednom západe Skalnaté vrchy a na západe Kalifornia. Množstvo turistov navštevuje národné parky, ale aj mnohé atrakcie ako napr. Disneyland, Hollywood atď.