Hra (teória hier)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hrami z matematického hľadiska sa zaoberá teória hier. Jej výsledky sa však uplatňujú aj v oblastiach, ktoré s hrami na prvý pohľad vôbec nesúvisia. Napr. Nobelová cena za ekonómiu v roku 1994 bola udelená za aplikáciu teórie hier v ekonómii – Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier.

Teória hier rozdeľuje hry

Z hľadiska počtu hráčov:

  • hra pre jedného hráča
  • hra pre dvoch hráčov
  • hra pre 3 a viac hráčov, pričom je počet hráčov známy
  • hra s neobmedzeným počtom hráčov, pričom sa počet hráčov v priebehu hry mení

Z hľadiska informácií dostupných hráčom na:

  • hry s úplnou informáciou - sú hry, v ktorých všetci hráči majú k dispozícii rovnaké informácie (šach, dáma, backgammon, ...)
  • hry s neúplnou informáciou - sú hry, v ktorých majú hráči k dispozícii rôzne informácie (poker, bridž, ...)

Z hľadiska vplyvu náhody:

  • deterministické hry – hry v ktorých svoje ťahy má hráč plne pod kontrolou
  • nedeterministické hry – hry v ktorých ťahy alebo ich vyhodnotenie čiastočne alebo úplne závisia od náhody

Z hľadiska vyhodnotenia hry:

  • hry s konštantným súčtom
  • hry nie s konštantným súčtom

Z hľadiska spolupráce hráčov:

  • kooperatívne - hráči spolupracujú
  • nekooperatívne - hráči nespolupracujú
  • čiastočne kooperatívne - vytváranie koalícií, koalícia môže byť trvalá (pár v bridži) alebo vytvorená ad hoc v danej fáze hry

Z hľadiska následnosti ťahov:

  • súčasné - hráči vykonávajú svoje ťahy paralerne a len s nejakým oneskorením získavajú informáciu o ťahoch súpera
  • sekvenčné - najprv vykoná ťah jeden hráč, druhý hráč zistí aký ťah vykonal a vykoná svoj ťah

Z hľadiska kontinuálnosti:

  • diskrétne
  • kontinuálne

Hra 2 hráčov s konštantným súčtom a úplnou informáciou sa nazýva antagonistická hra.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]