Hrebeň Belianskych Tatier

Hrebeň Belianskych Tatier sa ťahá v dĺžke 14 km v smere východ – západ. V úseku Ždiarske sedlo – Havran – Hlúpy – Kopské sedlo, ktorý sa najčastejšie pridával k prechodu hrebeňa Vysokých Tatier, má 7 km a sumárne prevýšenie 2250 m. Spolu s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier vytvára „T,“ v uzlovom bode je Hlúpy (po starom aj Šialený). Dnes sú Belianske Tatry rezerváciou a jediné turisticky prístupné miesto v ich hrebeni je Široké sedlo.

Úsek Zadné Jatky/Predné Jatky/Košiare[upraviť | upraviť zdroj]

Treba upozorniť na komplikácie s topografiou a názvoslovím v úseku Jatky – Košiare. Moderné mapy sa im vyhýbajú tým, že sa často obmedzia na trojicu Zadné Jatky – Predné Jatky - Košiare (pozri napr. [2] Archivované 2011-11-24 na Wayback Machine). K. Domin analogicky uvádza: Zadné Jatky - Predné Jatky (s niekoľkými menej význačnými vrcholmi) – Košiare (dva rovnako vysoké vrcholy). E. Hochberger tvrdí, že Košiare a Predné Jatky označujú ten istý dvojvrchol a opisuje diskutabilný úsek takto: Zadné Jatky - Veľký Košiar – sedlo Veľkého Košiara - Prostredné Jatky – Malý Košiar - Sedlo Malého Košiara - Predné Jatky (= Košiare). J. Hlaváček podobne vo svojej mape uvádza: Zadné Jatky - Veľký Košiar – Malý Košiar – štyri nepomenované vrcholky – Predné Jatky.

V zákonne záväznom zozname názvov slovenských vrchov ÚGK vrchy Predné Jatky, Prostredné Jatky ani Košiare (s touto polohou) nie sú uvedené, uvedené sú len Zadné Jatky, z čoho vyplýva (za predpokladu, že v zozname nedošlo k omylu), že podľa ÚGK sú zrejme Predné Jatky, Prostredné Jatky aj Košiare súčasťou vrchu Zadné jatky ^[1].

Hrebeň[upraviť | upraviť zdroj]

Štíty sú uvedené od západu na východ, ako aj viaceré sedlá medzi nimi – tie sú kurzívou. Nadmorské výšky sú v zátvorke. V spornom úseku Jatky – Košiare zoznam vychádza z údajov na SummitPost.org.:

Tatranská Javorina - Rogová (1166) - Kôň (1356) - Muránske sedlo (1378) - Muráň (1889,6) - Nové sedlo (1825) - Nový (1999) - Havranie sedlo (1932) - Havran (2151,5) - Tristárske sedlo (1969) - Ždiarska vidla (2141,6) - Široké sedlo (1825,5) - Hlúpy (2060,8) - Šialené sedlo (1936) - Zadné Jatky (2019,8) - Prostredné Jatky (1984) - Predné Jatky (1950,4) - Košiare (2012,4) - Holica (1981) - Bujačie sedlo (1903) - Apoštoli - Bujačí vrch (1946,9) - Skalné vráta (1691,8) - Faixovo sedlo (1480) - Faixová skala (alebo len Faixová, 1488,5) - Kobylie sedlo (1090) - Kobylí vrch (1108,8) - Tatranská Kotlina.

Niekoľko horolezeckých prechodov hrebeňa[upraviť | upraviť zdroj]

1934 J. Staszel a P. Vogel: Muráň – Hlúpy – Kopské sedlo a ďalej hlavným hrebeňom Vysokých Tatier po Rysy (nedokončené).
1952 J. Andráši, K. Király, J. Lazor, I. Lehotský, M. Mereš, J. Parák, J. Psotka, A. Puškáš, V. Šimo, G. Takáč, L. Tóth a Z. Zibrín: Tatranská Javorina – Rogová – Kobylí vrch – Tatranská Kotlina (v zime; prvý úplný prechod hrebeňa).
1978 P. Pochylý po prechode Západných a Vysokých Tatier z Kopského sedla zostúpil do Zadných Meďodolov a cez Nový šiel hrebeň Belianok po Bujačí vrch.

Potom boli Belianske Tatry pre verejnosť uzavreté z dôvodov ochrany prírody.