Hronsek
| Hronsek | |
| obec | |
 Hrad
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Región | Pohronie |
| Nadmorská výška | 312 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 7,3 km² (730 ha) |
| Obyvateľstvo | 660 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 90,41 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1250 |
| Starosta | Milan Kollár[2] (NEKA) |
| PSČ | 976 31 (pošta Vlkanová) |
| ŠÚJ | 580236 |
| EČV | BB, BC |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Hronsek | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.hronsek.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Hronsek (maď. Garamszeg, nem. Granseck) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.[3] Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice. V obci sa nachádzajú tri historicko kultúrne pamiatky, z ktorých najznámejší je drevený artikulárny kostol z 18. storočia.
Obsah |
Z histórie obce [upraviť]
Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Tatárom, zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.
Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.
Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina - Geczyovci, písali si šľachtický prídomok "de Garamszek" (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.
Pamätihodnosti [upraviť]
Vodný hrad [upraviť]
Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (1703-14) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.
V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v súčasnosti (2007) je tiež predmetom prestavby.
Soósovsko-Géczyovský kaštieľ [upraviť]
Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.
V zámockej záhrade je stará, vyše 200 ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.[4]
Drevený artikulárny kostol [upraviť]
Je evanjelický kostol, ktorý je zapísaný na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
|
|
Historické osobnosti [upraviť]
V obci žili a tvorili významné osobnosti duchovného, národného a kultúrneho života:
- Ján Simonides (1648-1708) - kňaz, galejník, pedagóg, literát,
- Jozef Melcer (1800-1854) - kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní,
- August Horislav Krčméry (1822-1891) - kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní.
- Narodil sa tu Ondrej Braxatoris st. (1782 – 1848), otec básnika Andreja Sládkoviča.
- Pavol Hronec (* 10. október 1910, Zvolenská Slatina – † 28. august 1973, Nemecko) bol evanjelický kňaz, protifašistický bojovník. Farár v Hronseku (1937). Počas vojny sa zapojil do protifašistického hnutia. Pracovník Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici (od júla 1944), počas SNP dôstojník čs. armády a prezidiálny šéf povereníctva pre školstvo a osvetu. Po potlačení povstania pôsobil v partizánskej skupine Za slobodu slovenska. Po oslobodení evanjelický farár v Banskej Bystrici. Politicky prenasledovaný a prepustený zo služieb. Zostavil Nárys Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie evanjelických kňazov a. v. a kroniku obrodného hnutia v cirkvi. Nositeľ viacerých vyznamenaní. Bol pochovaný v Bratislave
- Narodil sa tu Branislav Hronec syn Pavla Hronca (Braňo) (* 22. december 1940, Hronsek) je slovenský hudobník, klavirista, hudobný skladateľ. Jeho manželka je herečka Judita Vargová.
Literatúra [upraviť]
- HRONSEK - história a súčasnosť, autori: Rudolf Novodomec ..., vydané pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o území obce, Banská Bystrica TRIAN, 2000. - 102 s. ISBN 80-88945-19-4
- Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu, Katarína Donovalová, red: Mgr. Peter Klinec, Banská Bystrica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2006. - 163 s., ISBN 80-88783-39-9
- Drevený artikulárny kostol v Hronseku, KATINA, Andrej Ľudovít, pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949, Liptovský Sv. Mikuláš Tranoscius, 1949. - 30, 2 s.
- Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia, SME – Roč. 8, č. 24, (31.01.2000).
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Milan Kollár je v zozname. Dostupné online.
- ↑ Webstránka obecného úradu
- ↑ Prílety bocianov bielych
