Hronský Beňadik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°21′11″S 18°34′26″V / 48.353056°S 18.573889°V / 48.353056; 18.573889
Hronský Beňadik
obec
Hronský Beňadík1.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žarnovica
Región Stredoslovenský
Nadmorská výška 192 m n. m.
Súradnice 48°21′11″S 18°34′26″V / 48.353056°S 18.573889°V / 48.353056; 18.573889
Rozloha 9,23 km² (923 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 181 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 127,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Starosta Ľubomír Krovina[3] (nezávislý)
PSČ 966 53
ŠÚJ 516830
EČV ZC
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
OÚ Hronský Beňadik, Mýtne námestie 445, 966 53
E-mailová adresa poslať email
Telefón 045/689 32 30
Fax 045/689 31 25
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Hronský Beňadik
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hronský Beňadik je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. V obci sa nachádza Benediktínsky kláštor.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov, na pravom brehu Hrona, v tzv Slovenskej bráne, v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.

Kláštorný kostol

Dejiny a kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monastérium (ecclesia Sancti Benedicti). Bola poddanskou obcou najskôr opátstva (ktoré v roku 1075 založil vojvodca, neskorší kráľ Gejza I.), neskôr ostrihomskej kapituly. Komplex kláštora a kostola je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu, z Nitry a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím Hrona do Zvolena a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia 1346-1410. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V 16. storočí kostol s kláštorom opevnili na spôsob renesančného hradu. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca trvania tureckých nájazdov. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. V interiéri kostola, regotizovaného koncom 19. storočia, sa zachovali viaceré gotické plastiky, liturgické predmety a zvyšky gotických fresiek. Pozoruhodné sú napr. fragment gotickej nástennej maľby zo 14. storočia predstavujúci legendu o svätom Jurajovi, oltár svätej Scholastiky so sochami Madony a svätého Benedikta z druhej polovice 15. storočia, korpus Krista s pohyblivými ramenami z 13. storočia, plastika Krista z Božieho hrobu zo 17. storočia a ďalšie. Krypta Štefana Koháryho je z roku 1690. Súčasťou areálu je aj gotická kaplnka Svätej krvi z roku 1713. Gotické oltáre z 15. storočia boli pri oprave objektu koncom 19. storočia prenesené do Cirkevného múzea v Ostrihome. Archeologické výskumy sa konali v rokoch 1881-1883 (kostol) a 1972-1975 (kláštor) pri jeho rekonštrukcii. Kostol patrí medzi naše najcennejšie pamiatky gotickej architektúry. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, v minulosti obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je barokovým objektom z roku 1674, (pôvodná stavba z roku 1209). Do katastra obce tiež patrí aj morová kaplnka na Háji alebo župná kaplnka na skale Háj z roku 1713. Nachádza sa však mimo objektu kláštora. Od roku 1912 sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom Hrone počas partizánskeho odboja.

Miestna časť Psiare a lokalita Krivín[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou obce je aj dedinka Psiare, ktorá sa nachádza južne od Hronského Beňadika popri, ktorej tečie rieka Hron. Psiare sú súčasťou takzvanej „Slovenskej brány“, ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica. Dominantou Psiar je Krivín ktorý je súčasťou pohoria Štiavnické vrchy. Krivín je podľa historických dohadov hradisko z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).

Chránené prírodné lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Severne od obce sa vypína vrch Klíča (430,4 m), ktorého vrcholové partie boli v roku 1973 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na ploche 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhé roky bol vydávaný občasník Spravodaj

V apríli 2007 vydala nová starostka prvé číslo OBECNÝCH NOVÍN - občasník občanov Hronského Beňadika a Psiar.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]