Hrušov (okres Veľký Krtíš)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°09′15″S 19°05′30″V / 48.1542°S 19.0918°V / 48.1542; 19.0918
Hrušov
obec
Hrušov (okres Veľký Krtíš).jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Hont
Nadmorská výška 349 m n. m.
Súradnice 48°09′15″S 19°05′30″V / 48.1542°S 19.0918°V / 48.1542; 19.0918
Rozloha 23,31 km² (2 331 ha) [1]
Obyvateľstvo 867 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 37,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1285
Starosta Pavel Bendík[3] (nezávislý)
PSČ 991 42
ŠÚJ 516040
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Hrušov 82
Telefón + 421 47/4880 122
Fax + 421 47/4880 127
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Hrušov, Veľký Krtíš District
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hrušov je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš. Obec Hrušov leží na južnej okrajovej zvýšenej časti Krupinskej pahorkatiny.

Obec Hrušov sa prvýkrát spomína v starých písomných správach z roku 1272, kde sa spomína meno Mikuláša z Hrušova. Obec vtedy patrila rodu Huntovcov.Podrobnejšia správa o Huntovcoch sa spomína z 25.2.1285, keď obec Hrušov získal Demeter, mladší syn Honta. Od roku 1342 prechádzal hrušovský majetok rôznymi rodmi. Pomaly sa tu ukazovali aj dnešné pokolenia, ako rod Stacho, Baláž, Bobák, Lekýr a iné.Známe je však to, že susedná dedina Vinica (vtedy Nekyje) boli oproti Hrušovu významnejšia, pretože v nich zasadala hontianska súdna stolica. Ako kedysi, v týchto rokoch, žili ľudia nám priblížili kostrové pohrebiská, v ktorých sa našli krčiašteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko našiel P. Kamas v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom. Keďže bol ich výskum zastavený, nemožno ich datovať. V 16. až 17. storočí bola dedina poplatnou Turkou. Hrušov ale aj tak patril panstvu Bzovík. V týchto a aj neskorších obdobiach bola, a stále je, dvojrezidenčnosť, t. j. život na lazoch cez týždeň a v nedeľu v dome v dedine. Po postavení kostola sa v matrike zachovalo meno nášho prvého kňaza, volal sa Jozef Bonaventúra, ktorý bol na Hrušove od roku 1787. Z matriky sa dozvedáme, že v tomto čase bola v obci veľká úmrtnosť detí, čo dosvedčuje o vtedajších podmienkach života. K najväčším požiarnym pohromám patria požiare v roku 1809 (vyhorelo 45 domov) a v roku 1838. V ½ 20. storočí sa obec len veľmi ťažko vyvíjala. Najbližšia železničná stanica bola v Krupine (33 km), v obci pošta, ani telefón neboli. Svoju ráznosť si ľudia udržiavali pre odstup v polohe. Ešte aj v roku 1934 bolo veľa domov so slamennou strechou a s otvoreným ohniskom.


1 107 ha hrušovského chotára tvoria lesy a iná pôda. Pôdne typy sú tu hnedozeme a hnedé lesné pôdy. Pôdne druhy tu tvoria v prevažnej väčšine hlinité pôdy s rôznymi prímesami. Na tejto pôde sa pestuje kukuruca, obilie, zemiaky, alebo sa často tieto zemy využívajú ako pasienky. Súkromná osoba tu vie dopestovať aj teplomilné rastliny, ako sú rajčiny, papriky a iné. Výborne sa tu darí ovocinárstvu (čerešne, hrušky, slivky, jablone) a vinohradníctvu. Základom pôdy na našom území sú teťohorné vulkanity, medzi ktoré v našej oblasti patria andezitické tufy, tufity a aglomeráty. Kraj je chudobný na vzácne, či rudné minerály. V minulosti tu bola prevádzkovaná ťažba piesku, v dnešnej dobe obec uvažuje o jej obnove.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]