Hubblova schéma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hubblova ladička - grafické znázornenie Hubblovej schémy
Hubblova sekvencia

Hubblova schéma alebo Hubblova klasifikácia galaxií rozdeľuje galaxie podľa ich tvaru. Zaviedol ju v roku 1925 americký astronóm Edwin Hubble. Graficky je táto klasifikácia znázornená ako Hubblova ladička. Ide iba o grafické vyjadrenie tejto klasifikácie a nie o vývojové štádiá galaxií, ako predpokladal Hubble. Každý z typov je ďalej rozdelený na ďalšie podtypy podľa tvarov.

Typy galaxií[upraviť | upraviť zdroj]

Eliptické galaxie[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to galaxie v tvare elipsoidu (sféroidu). Ich priemet na oblohu je elipsa alebo kruh. Označujú sa písmenom E ku ktorému je pripojené číslo 07 vyjadrujúce elipticitu galaxie (sploštenosť elipsy). Číslo je určené z veľkej (a) a malej osi (b) elipsy zo vzťahu 10(a-b)/a. EO je galaxia kruhového tvaru, E7 galaxia s najväčším sploštením (galaxie s väčšou elipticitou neboli objavené).

Medzi eliptické galaxie patrí napríklad Messier 32 v súhvezdí Androméda alebo galaxia Virgo A v súhvezdí Panna.

Špirálové galaxie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre tento druh galaxií sú typické výrazné špirálové ramená, ktoré vychádzajú z galaktického jadra. Špirálové galaxie sa označujú písmenom S za ktorým nasleduje písmeno a, b alebo c. Tieto písmená určujú veľkosť jadra a rozvinutie ramien galaxie:

  • Sa – mohutné jadro s tesne navinutými ramenami.
  • Sb – menšie jadro s ramenami viac otvorenými.
  • Sc – málo výrazné jadro s ramenami ďaleko odvinutými.

Typickým predstaviteľom špirálovej galaxie je napríklad voľným okom viditeľná Galaxia Androméda alebo Galaxia Veterník.

Špirálové galaxie s priečkou[upraviť | upraviť zdroj]

Majú tvar podobný špirálovým galaxiám, ale špirálové ramená pri nich nevychádzajú z galaktického jadra, ale vybiehajú z koncov galaktickej priečky. Označujú sa písmenami SB a podľa otvorenia ramien sa (podobne ako špirálové galaxie) delia na tri podskupiny:

  • SBa – tesne navinuté ramená.
  • SBb – viac otvorené ramená.
  • SBc – ramená ďaleko odvinuté.

Špirálová galaxia s priečkou je napríklad galaxia M91 v súhvezdí Vlasy Bereniky.

Šošovkové galaxie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Hubblovej schémy tvoria prechodový typ medzi eliptickou a špirálovou galaxiou (nie sú ale vývojovým prechodom týchto typov). Tieto galaxie sa podobajú špirálovým galaxiám s výrazným jadrom a diskom, ktorému však chýba špirálová štruktúra. Označujú sa SO.

K predstaviteľom galaxií v tieto kategórii patrí galaxia M86 v súhvezdí Panna

Nepravidelné galaxie[upraviť | upraviť zdroj]

Nepravidelným galaxiám chýba výrazná štruktúra. Majú síce tiež jadro, ale oveľa menšie ako špirálové galaxie. Ich disk má nepravidelnú štruktúru aj keď v ňom môže byť nezreteľná priečka. Označujú sa písmenami Irr a delia sa na dve skupiny:

  • Irr I – nepravidelné galaxie.
  • Irr II – narušené galaxie – napríklad interagujúce galaxie.

Nepravidelná galaxia je napríklad Galaxia Cigara v súhvezdí Veľká medvedica.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]