Huculská republika
| Huculská republika Гуцульська республіка
|
|||||||||
geografia
|
|||||||||
| hlavné mesto: | |||||||||
| obyvateľstvo | |||||||||
|
národnostné zloženie:
|
|||||||||
| štátny útvar | |||||||||
|
vznik:
|
|||||||||
|
zánik:
|
|||||||||
|
|||||||||
Huculská republika bol štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešnej Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine. Existoval len krátku dobu v prvej polovici roka 1919 a nebol uznaný žiadnym iným štátom. Hlavné mesto bolo zriadené v Jasiňi.
História [upraviť]
Štátny útvar bol vyhlásený na bývalom Uhorskom území obývanom Rusínmi. Začiatkom roka 1919 ešte neboli definitívne určené hranice budúcich nástupníckych štátov po Rakúsko-Uhorsku a išlo v poradí už o druhý pokus vytvoriť samostatný štát na tomto území. Prvý pokus o vytvorenie Západoukrajinskej ľudovej republiky z roku 1918 zlyhal. Za predsedu vlády Huculskej republiky bol zvolený generál Štefan Kločurak, ktorý taktiež velil ozbrojenej zložke, v ktorej bolo organizovaných asi tisíc vojakov.
Proti vytvoreniu tohto útvaru bola časť rusínskej inteligencie, ktorá sa snažila o zachovanie integrity Uhorska, respektíve pripojenie Podkarpatskej Rusi ku Ukrajinskej SSR. Zo Sovietskeho zväzu však plynula obava z boľševizmu, pretože a bývalá Západoukrajinská ľudová republika bola po obsadení Červenou armádou transformovaná do Ukrajinskej SSR a pripojená k ZSSR. Maďarsky orientovaní Rusíni navyše stratili oporu v Maďarsku po komunistickom prevrate a vytvorení Maďarskej republiky rád.
Huculská republika zanikla po obsadení rumunskou armádou v júni 1919 a na základe Saintgermainskej zmluvy bolo jej územie pripojené k Česko-Slovensku. Južná hranica bola stanovená až Trianonskou mierovou zmluvou z roku 1920 a ďalšími bilaterálnymi dohodami medzi ČSR a Rumunskom o odstúpení mesta Marmarošská Sihoť (dnes Sighetu Marmaţiei) Rumunsku.
Pozri aj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hutsul Republic na anglickej Wikipédii.