Hudobný pravek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hudobný pravek je časovo zatiaľ bližšie neurčené obdobie, v ktorom vznikli prvé hudobné prejavy človeka. Predpokladá sa, že hudba vznikla v paleolite, asi 40 000 rokov pred Kr. Už vtedy žijúci ľudia boli tvorcami umenia a hudby. Vyplýva to z malieb v jaskyniach a iných archeologických nálezov, z ktorých možno usúdiť, že hudba patrila k ich každodennému životu.

Hudba bola súčasťou obradných slávností, pretože spevom, hrou a tancom chcel človek ovplyvniť prírodné živly, hovoriť s duchmi. Hudbe sa pripisovala magická moc. Človek objavil, že z predmetov možno vylúdiť zvuk, že možno pískať na dutej kosti, búchať predmetom o predmet, brnkať na napnutom luku. Spev bol veľmi primitívny z dôvodu slabej vyvinutosti hrdla. Melódia mala rozsah 2-3 tónov. Rytmus bol bohatý a tvoril podstatu hudobného prejavu.

Ľudstvo si vysvetľovalo vznik hudby pomocou mýtov. Gréci pripisovali vznik hudby bohu Apolónovi a Egypťania bohu múdrosti Thotovi. Významný anglický prírodovedec Charles Darwin predpokladal, že spev bol prvým dorozumievacím prostriedkom, a že vznikol prv ako ľudská reč. Poukazoval pri tom na podobnú funkciu vtáčieho spevu. Opačný názor, že hudba vznikla z reči zastával francúzsky vedec, spisovateľ a hudobník Jean Jacques Rousseau