Humanistické gymnázium (Bardejov)
| Humanistické gymnázium | |
| bývalá mestská škola | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský |
| Okres | Bardejov |
| Mesto | Bardejov |
| Súradnice | 49°17′36″S 21°16′33″V / 49,29333°S 21,27583°V |
| Štýl | renesancia, klasicizmus |
| Výstavba | 1538 |
| Adresa: Radničné námestie | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Humanistické gymnázium je pôvodne renesančná budova bývalej mestskej humanistickej školy, uzatvárajúca severný okraj Radničného námestia v Bardejove.
Rozvoj remesiel a najmä obchodu od druhej polovice 14. storočia bol dobrou pôdou pre vznik školy. Prvá známa škola v Bardejove vznikla ešte pred 15. storočím, no nie je známe kde stála a ako vyzerala.
História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]
Okolo roku 1538 bola vybudovaná pri hradobnom múre neďaleko východnej časti farského Kostola sv. Egídia, možno na mieste pôvodnej farskej cirkevnej školy, nová budova mestskej školy. Svedčí o tom nápis ERECTA ANNO 1538 na čelnej fasáde pod krovom, odkrytý pri reštaurovaní objektu. Ďalšie letopočty na objekte 1612 a 1841 dokumentujú prístavby a prestavby objektu. Významné stavebné úpravy si vyžiadalo poškodenie objektu pri požiari v roku 1878. V nasledujúcom roku prebehla prestavba v duchu klasicistického stavebného slohu. Pravdepodobný výzor objektu zo 17. storočia bol rekonštruovaný pri úprave na hudobnú školu v rokoch 1959 - 1960.
Pôvodný renesančný charakter stavby bol pozmenený najmä empírovou úpravou vstupu s prístavbou na severnej strane, ktoré sa zachovali dodnes. Z pôvodnej maliarskej výzdoby sa zachovali iba slabo rozoznateľné fragmenty na juhozápadnej časti objektu. Z obdobia úprav okolo roku 1612 pochádzajú niektoré ornamentálne prvky a z konca 18. storočia obraz Panny Márie na južnom priečelí. Škridlová sedlová strecha a vysoký murovaný štít pochádzajú z poslednej úpravy objektu v polovici 20. storočia.
Opis budovy[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojpodlažná stavba má trikrát zalomený nepravidelný pôdorys. Na hladkej fasáde priečelia v západnej časti odkryli nástenné maľby s nečitateľnými nápismi, v strednom ústupku sa zachovala renesančná rímsa s nápisom ANNO DOMINI 1612, pod ním dva erby a polkruhovo ukončený vchod do budovy. Medzi dvoma obločnými osami na poschodí sa nachádza obraz Panny Márie, rekonštruovaný štít s dvoma oblôčikmi, nad nimi slnečné hodiny. Na východnej fasáde je pristavaný stĺp s rímsovou hlavicou, v strede štvorcovej fasády rekonštruovaný kordónový pás s maľovaným sgrafitom. Prístavba je zo severnej strany fasády riešená ako portikus. Miestnosti majú hradové povaly.
Význam a fungovanie školy[upraviť | upraviť zdroj]
Bardejovská mestská škola sa od 15. storočia stala strediskom kultúrneho života v Bradejove a jej význam ďaleko prerástol hranice mesta. Progresívne vyučovacie metódy i humanisticky vzdelaní učitelia prilákali v 16. storočí študentov z celého severovýchodného Uhorska. Na divadelnej scéne bardejovskej školy hrávali sa popri divadelných hrách s náboženskou tematikou aj hry, v ktorých sa riešili svetské problémy. I hudobný a literárny život v meste sa sústreďoval okolo školy, ktorá dala základné vzdelanie mnohým významným osobnostiam. V jej učebniach zaznievali dišputy na aktuálne problémy doby, ktoré boli odrazom vyspelého kultúrneho života renesančného Bardejova. Tu sa zrodila progresívna pamiatkárska myšlienka, že sochy a obrazy na oltároch nie sú len kultovými predmetmi, ale predstavujú i vzácne umelecké a kultúrne hodnoty.
Bardejovská mestská škola bola trojtriedna. V prvej triede sa učilo písanie a čítanie ako aj základy katechizmu. V druhej triede sa vyučovala latinská gramatika a čítali sa klasickí latinskí dramatici. V treťom ročníku sa študenti oboznamovali s dialektikou a rétorikou a pravdepodobne sa učili i klasickú gréčtinu. Škola zanikla v roku 1775.
V mestskom archíve uchovávajú listiny, ktoré dokumentujú vrchol slávy bardejovskej školy najmä v 50-tych rokoch 16. storočia, a to pod vedením rektora, učeného humanistu a vzdelanca Leonarda Stöckela.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, Bardejov, Tatran, Bratislava, 1977
- A. Frický, Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976
- kol autorov. Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1981
