Humbert de Silva Candida

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Humbert de Silva Candida (* medzi 1010 a 1015 - † 1061) bol francúzsky kardinál.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z Burgundska. Už ako päťročného ho rodičia poslali do benediktínskeho kláštora v Moyenmoutier. V roku 1049 prišiel do Ríma, kde pôsobil ako poradca pápeža Leva IX. a spolu s ním bojoval proti simónii a laickej investitúre. Bol zástancom clunyjského reformného hnutia za upevnenie cirkvi a pápežskej moci, ktorého iniciátorom bol benediktínsky kláštor v Cluny. V roku 1050 sa stal arcibiskupom Sicílie a rok nato biskupom zo Silva Candida a zároveň kardinálom. Roku 1054 ho pápež vymenoval na čelo legátov a spolu s Fridrichom Lotrinským a arcibiskupom Petrom z Amalfi poslal do Konštantínopolu. Tam hrubým spôsobom exkomunikoval patriarchu Michala Kerullaria a jeho stúpencov[1], hoci v tom čase už bol Lev IX. mŕtvy a Humbert teda prestal byť právoplatným legátom rímskeho pápeža. Synoda v Konštantínopole mu exkomunikáciu opätovala, čím bola tzv. východná schizma spečatená. Keď sa Humbert a jeho spoločníci vrátili späť do Ríma, čakal ich už nový pápež Viktor II. Humbert potom vstúpil do služby nového pápeža. V roku 1057 mohol zabrániť zvrhnutiu abého Petra z Monte Casino. Po smrti Viktora II. v roku 1057 bol hneď navrhnutý kardinálom Fridrichom za jeho nástupcu. Fridrich však bol sám vymenovaný za pápeža a prijal meno Štefan IX.

Humbert obsadil miesto knihovníka v sanctae romanae et apostolicae sedis. Zostal v Ríme aj potom, ako Henrich III. vymenoval Gregora XIII. za pápeža. Ešte počas pôsobenia Štefana vznikli v roku 1058 jeho tri knihy proti Simonistom, v ktorých sa obracia priamo proti spisu Liber gratissimus od Petra Damianiho, ktorý z teologického hľadiska vyhlásil simonistické svätenie za platné. "3 adversus simoniacos " sú plne preniknuté duchom reformného hnutia a patria k teoretickým podkladom odlúčenia neskorších gregoriánskych strán počas boja o investitúru.

Zaujímavé je, že názory na Humberta z hľadiska Západu a Východu sa až tak nelíšia. Pravoslávni o ňom síce tvrdia, že to bol človek energický, rozhodný, pyšný, násilnícky a všetkého schopný, ale ani rímskokatolícki historici sa o ňom nevyjadrujú pochvalne a jeho prehnane sebavedomé a rázne vystupovanie v Carihrade odsudzujú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Exkomunikačná bula kardinála Humberta de Silva Candida z r. 1054 (latinský originál a paralelný slovenský text)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]