Hyády (hviezdokopa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hyády
Hiady.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typ otvorená hviezdokopa
Rektascenzia 04h 27min
Deklinácia +15° 52´
Vzdialenosť približne 150 ly
Zdanlivá jasnosť (V) 0,5 mag.
Zdanlivé rozmery (V) 330´
Súhvezdie Býk
Fyzické charakteristiky
Priemer približne 80 ly
Vek 500 miliónov rokov až
1,1 miliardy rokov
Zvláštne vlastnosti najjasnejšia
otvorená hviezdokopa
Iné označenia Mel 25, Colliander 50,
Cal 41
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Hyády (‘Υάδες, skupina Hyád alebo hviezdny prúd v Býkovi) sú otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk. Je to najjasnejšia a najbližšia hviezdokopa na oblohe. Jej hviezdy možno pozorovať voľným okom ako útvar v tvare „V“ na vrchole ktorého je hviezda Aldebaran. Aldebaran k nej však fyzicky nepatrí, pretože je k nám asi o 100 ly bližšie ako hviezdy Hyád.

Hyády sú našou najbližšou otvorenou hviezdokopou so vzdialenosťou okolo 134 – 151 ly. S celkovou magnitúdou 0,5 (0,8) sú zároveň najjasnejšou hviezdokopou na oblohe. Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov, čo je 10-krát viac ako vek druhej jasnej otvorenej hviezdokopy v tomto súhvezdí, Plejád. Je v nej preto veľa červených obrov. Väčšina hviezd v nej je spektrálneho typu G a K, priemernej veľkosti a teplotami sú porovnateľné so Slnkom.

Veľkosť a pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

Graf pohybu Hyád
Pohyb Hyád za −/+ 300 000 rokov. Na prezeranie animácie treba zvládnuť tzv. škuľavé pozeranie.
Animácia pohybu za milión rokov, pre 3D okuliare (červeno-zelené alebo červeno-modré)

Na oblohe sa hviezdy Hyád pohybujú (pozri obrázok) jedným smerom (od nás), preto v ich prípade hovoríme o pohybovej hviezdokope. Sú dosť prežiarené Aldebaranom, preto voľným okom vidíme iba ich jasnejšie hviezdy, z ktorých sú najjasnejšie théta, epsilon, gama, delta a sigma Tauri. V skutočnosti hviezdokopa obsahuje asi 200 hviezd. Jadro Hyád má priemer 8 – 10 svetelných rokov, ale hviezdy patriace do tejto hviezdokopy môžeme nájsť aj vo vzdialenosti 40 svetelných rokov od jadra. Hviezdy Hyád smerujú pri svojom priestorovom pohybe do bodu, ktorý sa nachádza severovýchodne od hviezdy Betelgeuze v súhvezdí Orióna a zároveň smerom od nás. Pred 80 000 rokmi k nám boli dvakrát bližšie ako dnes. Asi za 65 miliónov rokov sa po postupnom zdanlivom približovaní Hyády napokon zhluknú v tomto bode, ktorý nazývame bod konvergencie. Napokon sa stratia v hĺbkach vesmíru. Výskum pohybu hviezd Hyád ukazuje, že majú spoločný pôvod s hviezdami hviezdokopy Jasličky (M44). Rovnobežný pohyb hviezd Hyád umožňuje určenie ich vzdialenosti prostredníctvom metódy pohybovej hviezdokopy pre hviezdne vzdialenosti.

Dvojhviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

V Hyádach je niekoľko dvojhviezd, pričom tri z nich sú rozlíšiteľné dokonca aj voľným okom. Jednou z nich je théta Tauri. Jej jasnejšia zložka (3,6 mag.) je biela, sprievodca (4,0 mag.) je oranžový. Ležia v odstupe 337 oblúkových sekúnd. Ich skutočná priestorová vzdialenosť je 15 svetelných rokov, čiže ide skôr o optickú dvojhviezdu, ale je dosť pravdepodobné, že majú spoločný dôvod. Ďalšou podobnou optickou dvojicou z Hyád je delta Tauri a 68 Tauri. 68 Tauri má jasnosť 4,8 magnitúd. Treťou voľným okom rozlíšiteľnou dvojhviezdou je sigma, ktorej zložky majú jasnosť 4,8 a 5,1 magnitúd a delí ich až 429 oblúkových sekúnd.

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Hyády majú svoj vlastný mytologický pôvod, nezávislý na pôvode samotného Býka. Podľa gréckeho mýtu to bolo pravdepodobne 5 (prípadne 7) dcér Titana Atlanta a Okeanidy Aitry. Prečo sa dostali na nebo vysvetľujú mýty rozdielne. Poľa jednej verzie ich tam umiestnil Zeus preto, lebo mu bolo ľúto, ako oplakávajú svojho brata Hyanta, ktorého roztrhala na love levica. Podľa inej povesti ich Zeus premenil na hviezdokopu ako odmenu za to, že ako nymfy v nysajskej doline vychovali jeho syna Dionýza. Starí Gréci ich nazývali dažďonostné hviezdy alebo dažďonostné súhvezdie, pretože pri ich východe vtedy v prvých novembrových dňoch začínalo v Grécku obdobie dažďov. Prvý záznam o Hyádach pochádza od Homéra okolo roku 750 p. n. l.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]