Hyaloklastit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Láva eruptujúca vo vodách Pacifiku.

Hyaloklastit (z gr. hyalos - sklo + klastó - úlomok), je typ vulkanickej brekcie, pozostávajúcej z vulkanického skla[1], ktoré vzniko počas erupcie vo vodnom prostredí (alternatívne ako produkt erupcie pod ľadom). Rozlišujú sa dve formy hyaloklastitov, explozívne, tiež označované ako hyalotufy a neexplozívne hyaloklastity[2]. Tvar hyaloklastov je plochý, veľkosť úlomkov je od niekoľko milimetrov po centimetre. Veľkosť úlomkov je daná rozpadom utuhnutej lávy v dôsledku tepelných šokov spôsobených rýchlym chladnutím. Vznikajú v hĺbkach do 500 až 1000 m, pod ktorou sa už tvoria lávy poduškovitého typu (pillow lávy)[2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.geology.cz prístup: 4.9.2008
  2. a b Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.