Hybe
| Hybe | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Nadmorská výška | 710 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 52,82 km² (5 282 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 509 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 28,57 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1239 |
| Starosta | Martin Piovarči[2] (SMER) |
| PSČ | 032 31 |
| ŠÚJ | 510467 |
| EČV | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hybe Hybe 2 032 31 Hybe |
| E-mailová adresa | hybe@hybe.sk |
| Telefón | 529 61 21 |
| Fax | 529 61 21 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.hybe.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Hybe sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo susedného Spiša).
Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto - v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny.
V roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.
Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.
Napriek poddanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.
V hybskom katolíckom kostole - v rodinnej hrobke - je pochovaný maďarský básnik Valentín Balaša (Balassi Bálint), ktorý zomrel v roku 1594 v Ostrihome pri obliehaní mesta osmanskou armádou. Liptovská stolica v roku 1898 na jeho pamiatku umiestnila v kostole pamätnú tabuľu, v roku 2004 - pri 450. výročí narodenia Balašu - slovenský a maďarský ministri kultúry odhalili pamätný stĺp.
Rodisko [upraviť]
- Jakub Grajchman (*1822 - †1897) - slovenský básnik a dramatik
- Dobroslav Chrobák (*1907 - †1951) - slovenský prozaik, esejista a literárny kritik
- Vojtech Pavelica (*1914 - †1987) - slovenský dôstojník a organizátor športu
- Peter Jaroš (*1940) - slovenský prozaik a dramatik
- Ivan Rajniak (*1931 - †1999) - slovenský herec
- Július Lenko (*1914 - †2000) - slovenský básnik a prekladateľ
- Ján Svetlík (*1912 - †1997) - slovenský architekt, tvorca areálu Slavín v Bratislave.
- Hermína Orfanidesová (Orphanidesová) (*1853 Hybe - 1916 Banská Bystrica) bola veršovníčka, spisovateľka pre deti.
- Ondrej Rajniak (*1921 - †1981) - slovenský režisér, riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre.
Zaujímavosť [upraviť]
Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).
Ochrana prírody [upraviť]
V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.
Iné projekty [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Martin Piovarči je v zozname. Dostupné online.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
