Hybe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°02′40″S 19°49′44″V / 49.0445°S 19.8290°V / 49.0445; 19.8290
Hybe
obec
Hybe and the High Tatras.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Nadmorská výška 710 m n. m.
Súradnice 49°02′40″S 19°49′44″V / 49.0445°S 19.8290°V / 49.0445; 19.8290
Rozloha 52,82 km² (5 282 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 507 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 28,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1239
Starosta Martin Piovarči[3] (SMER)
PSČ 032 31
ŠÚJ 510467
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hybe
Hybe 2
032 31 Hybe
E-mailová adresa hybe@hybe.sk
Telefón 529 61 21
Fax 529 61 21
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Hybe
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.hybe.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hybeobec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo susedného Spiša).

Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto - v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny.

V roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.

Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.

Napriek poddanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.

V hybskom katolíckom kostole - v rodinnej hrobke - je pochovaný maďarský básnik Valentín Balaša (Balassi Bálint), ktorý zomrel v roku 1594 v Ostrihome pri obliehaní mesta osmanskou armádou. Liptovská stolica v roku 1898 na jeho pamiatku umiestnila v kostole pamätnú tabuľu, v roku 2004 - pri 450. výročí narodenia Balašu - slovenský a maďarský ministri kultúry odhalili pamätný stĺp.

Rodisko[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jakub Grajchman (*1822 - †1897) - slovenský básnik a dramatik
  • Dobroslav Chrobák (*1907 - †1951) - slovenský prozaik, esejista a literárny kritik
  • Vojtech Pavelica (*1914 - †1987) - slovenský dôstojník a organizátor športu
  • Peter Jaroš (*1940) - slovenský prozaik a dramatik
  • Ivan Rajniak (*1931 - †1999) - slovenský herec
  • Július Lenko (*1914 - †2000) - slovenský básnik a prekladateľ
  • Ján Svetlík (*1912 - †1997) - slovenský architekt, tvorca areálu Slavín v Bratislave.
  • Hermína Orfanidesová (Orphanidesová) (*1853 Hybe - 1916 Banská Bystrica) bola veršovníčka, spisovateľka pre deti.
  • Ondrej Rajniak (*1921 - †1981) - slovenský režisér, riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre.
  • Ondrej Pavella / 1906 - 1985 / - technik, zakladateľ odborného školstva v Dubnici n/Váhom a v Lipt. Hrádku

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Martin Piovarči je v zozname. Dostupné online.