Hydrostatický mechanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hydrostatický mechanizmus
Ak predpokladáme, že výstupný člen mechanizmu zabezpečuje rovnomerný pohyb pri stálom zaťažení, musí mu kvapalina privádzať potrebnú energiu. Vstupný člen mechanizmu dodáva kvapaline celkovú energiu  e_1 , ktorá pokrýva potrebné prírastky jednotlivých zložiek energie. Ich veľkosť určíme zo vzťahov, ktoré vychádzajú z Bernoulliho rovnice

 e_1 = [ \frac{p_2}{\rho} + \frac{1}{2} v_2^2 + g . h_2 ] - [ \frac{p_1}{\rho} + \frac{1}{2} v_1^2 + g . h_1 ]

Ak odoberá vstupný člen kvapalinu z rozmernej nádrže s voľnou hladinou rýchlosti v_1 = 0 a p_1 je atmosferický tlak p_a. Za týchto predpokladov možno veľkosť špecifickej energie vyjadriť vzťahom

 e_1 = \frac{p}{\rho} + \frac{v_2}{2} + g . h

Výstupný člen hydrostatického mechanizmu mení na mechanickú energiu iba tlakovú zložku, takže

 e_1 = \frac{p}{\rho}
 e_1 = e_2 + g . h + \frac{v_2}{2}


Polohová a kinetická zložka, ktoré boli nevyhnutné na premiestnenie kvapaliny, v uvedenom usporiadaní sa nevyužívajú.

Vzhľadom na to, že pre bežné usporiadania a bežné prevádzkové podmienky sú polohová a kinetická zložka v porovnaní s tlakovou zanedbateľné, sleduje sa spravidla iba táto zložka. Potom sa pri výpočte energie vychádza zo vzťahu.

 E = m . e = m . \frac{p}{\rho} = V . p

A výkon

 P = Q . p

Kde p je tlak (pretlak)

V je objem kvapaliny
Q je prietok

Prvky hydrostatických mechanizmov sú konštrukčne aj výrobne náročné a preto sa čo najviac využívajú výrobky špecializovaných výrobcov. Tí vyrábajú prvky v typizovaných radoch a zaručujú dané vlastnosti.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Heller, J. - Huška, Z.:Časti strojov II, SNTL Praha 1986.