Hyksósi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stéla z čias panovania Setiho I. zobrazujúce rôzne neegyptské národy

Hyksósi alebo staršie Hyksósovia (staroeg. ḥq3-ḫ3st /heka-chaset/ alebo ḥq3-ḫ3swt /heka-chasut/ – „cudzí vládcovia“, „vládcovia cudzích krajov“, alebo heka chasawet alebo hekau chasut; starogr. Ύκουσσώς /hykussōs/) sú skupina neznámeho neegyptského pôvodu, ktorá začala prenikať do Egypta na konci Strednej ríše a ovládla časti severného a stredného Egypta. Obdobie ich vlády v Egypte trvalo približne 1648–1540 pred Kr. K Hyksósom patrili faraóni 15. a pravdepodobne aj 16. dynastie.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Hyksósi (ḥq3-ḫ3st / ḥq3-ḫ3swt) v hieroglyfoch
S38 N29
Z4
N25
X1 Z1

S38 N29
Z4
Aa1 M12 S29 X1
N25

Hyksósi neboli prvou ani jedinou skupinou, ktorá na konci Strednej ríše prenikla do Egypta. S rozpadom centrálnej moci na konci 13. dynastie sa stávala východná hranica ríše nestrážená a do Dolného Egypta prúdili z Blízkeho východu semitské kmene, nazývané Egypťanmi kolektívne Aamu (Ázijci). Predpokladá sa, že Hyksósi, o ktorých ako o národe nemáme v starovekých prameňoch záznamy, mohli patriť tiež medzi Semitov. Ich mená boli kanaánske, ako to dokladajú tie, ktoré obsahovali mená semitských božstiev ako Anat alebo Baal. Egypťania sami rozlišovali medzi Aamu, ktorí sa pomerne pokojne usadzovali v Egypte na konci Strednej ríše a asimilovali sa, a medzi útočnými Hyksósmi.

Podľa Wolfganga Helcka tvorili Hyksósi súčasť rozsiahleho Churitského a Indo-árijského sťahovania na Blízky východ. Helck identifikuje Hyksósov ako Churitov, ktorých ríša, ako tvrdí, sa v tejto dobe rozprestierala vo veľkej časti západnej Ázie. Táto stará teória bola zavrhnutá odborníkmi. Modernejšie výskumy stotožnili Hyksósov s mocným štátnym zväzom Hayasa-Azzi v severnom Arménsku a juhoarménskym pôvodným churitským obyvateľstvom. Okrem iného meno arménskeho vodcu Hayka spojené so slovom Hayasa pripomína Hyksósov. Iní veria, že Hyksósi mohli byť indoiránskeho pôvodu a že sa po zmiešaní s Churitmi dostali s kmeňmi Habiru do Egypta.

Od čias Jozefa Flavia boli spájaní Hyksósi so starovekými Hebrejcami a ich odchod z Egypta bol vnímaný ako príbeh prerozprávaný v biblickej knihe Exodus.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Hyksósov nad Dolným a stredným Egyptom trvala približne 108 rokov. S tým súhlasí aj Turínsky zoznam kráľov, ktorý udáva pri šiestich hyksóskych kráľoch patriacich do 15. dynastie celkovú dĺžku vlády 108 rokov. Cudzí vládcovia sa nikdy nepokúsili získať nadvládu nad celým Egyptom – za ich čias jestvovala nezávislá 14. dynastia spravujúca západnú časť delty z mesta Xois aj 13. dynastia, ktorá ovládala Véset (Téby) na juhu a ich okolie a odvádzala Hyksósom iba vazalský poplatok. Hyksósi sa neskôr rozdelili na dve vetvy: väčšia, 15. dynastia, sídlila v Memfise, menšia, 16.dynastia, vládla z Avarisu.

Hoci Manethó v svojich Aigyptiaka opisuje hyksósky vpád ako dramatickú udalosť, „pastierski králi“, ako hyksóskych vládcov tituluje, prijali egyptský štátny aparát aj kultúru. Miestne obyvateľstvo síce zaťažovali vysokými daňami, ale v ich službách pracovali rovnako Egypťania ako Semiti. Hyksóski faráoni prijímali trónne mená a písali ich hieroglyfmi tak ako ich predchodcovia a dokonca si privlastňovali sochy a reliéfy z predošlých období. Za svoje božstvo prijali egyptského Sutecha (Setha), ktorého stotožnili so svojimi bohom búrky Baalom. Sami prispeli Egypťanom niektorými výdobytkami, ktoré priniesli z Ázie. Medzi ne patrí lýra, zvislý tkáčsky stav, šadúf, čiže čerpací mechanizmus, ktorý uľahčoval zavlažovanie, zložený luk, bojový voz a zahnutý, kosákovitý nôž chepeš.

Vyhnanie[upraviť | upraviť zdroj]

Strieborná dýka nesúca meno faraóna Ahmoseho I.

Ku koncu 15. dynastie dochádzalo stále častejšie k stretom medzi egyptskými vládcami tébskej 17. dynastie a ázijskými kráľmi z Avarisu. Neskoršia tradícia udáva ako prvého, kto sa postavil na odpor Hyksósovi Apopimu, Sekenreho Tao II. (Statočného). Zdá sa, že Sekenre viedol niekoľko bitiek s 15. dynastiou. Jeho múmia má na sebe stopy po mnohých sečných ranách, ktoré dokladajú, že Sekenre s najväčšou pravdepodobnosťou zahynul pri jednom takomto boji.

Sekenreho nástupca Kamose pokračoval v boji proti Hyksósom a dosiahol niektorého významné víťazstvá, ako to dokladajú dve stély nájdené v Tébach. Hovorí sa v nich, ako sa Apopi chcel spojiť s kráľom Núbie proti Kamoseovi a obkľúčiť ho z dvoch strán, ale Egypťania tajné posolstvo do Núbie zachytili a Apopiho plány prekazili (je zaujímavé, že toto posolstvo bolo písané v egyptčine[1]). Kamose potom vyplával smerom k Avaride a spustošil jej okolie. V najbližších troch rokoch ovládol celý Horný Egypt a pravdepodobne sa zmocnil aj Memfisu. Hyksósovia boli vytlačení až k Fajjúmu.

Ku konečnému dobytiu Avarisu, sídla Hyksósov, a ich vyhnaniu z Egypta došlo za vlády Kamoseho brata a zakladateľa 18. dynastie Ahmoseho. Kedy presne sa zmocnil a vydrancoval Avaris nie je známe, mohlo to byť už v 4 roku jeho vlády alebo podstatne neskôr, každopádne skoro nato došlo k vytlačeniu Hyksósov z Egypta až do Kanaánu. Ahmose po viac ako storočí ovládol znovu celý Egypt a začal nové obdobie jeho histórie – Novú ríšu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Donadoni, p. 211

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Donadoni, S.: Egyptský člověk a jeho svět. Vyšehrad, 2006.
  • Watterson, B.: Egypťané. Nakladatelství Lidové noviny, Praha: 2005.