Hyperborejci
Hyperborejci (starogr. Ὑπερβόρεοι - Hyperboreoi) sú v gréckej mytológii národ žijúci na vzdialenom severe.[1][2]
Hyperborejci, národ stúpencov boha Apolóna žil podľa antických Grékov vo vzdialenej a neprístupnej krajine na severe.[2] Ich meno sa interpretuje ako „obyvatelia žijúci za severným vetrom Boreom, "najchladnejším a najsilnejším zo všetkých vetrov.[3][2] Gréci sa domnievali, že títo ľudia žijú vo večnom slnečnom svite a boh Apolón s nimi trávi tri zimné mesiace.[2]
Staroveký grécky historik Herodotos píše, že Hyperborejci žijú na sever od Skýtov, ktorí o týchto ľuďoch nič nehovoria, iba ak ich jednookí susedia Issedoni, ale aj to je vraj neisté, lebo by sa Skýti od nich nejaké informácie dozvedeli.[1] Podľa Herodota ich ale spomínali obyvatelia posvätného ostrova Délos, miesta narodenia božskej dvojice Artemidy a Apolóna, kde sa konali kultové obrady a prinášali bohom obetné dary.[4][1] Niektoré obetné dary boli údajne od Hyperborejcov. Posielali ich odtiaľ zabalené v pšeničnej slame a sprostretkovane odvtedy, ako sa od nich vyslané panny Hyperocha a Laodika v sprievode piatich občanov Hyperboreie domov už nevrátili.[1]
Ďalší grécky autor Diodoros Sicílsky uvádza, že Hyperborejci žijú na ďalekom severe, na ostrove, kde je neobyčajne mierna klíma. Hyperborejci uctievajú boha Apolóna v pozoruhodnom chráme, guľovitého tvaru. Obyvatelia ostrova sú ku Grékom priateľsky naklonení, lebo ich Gréci v dávnej minulosti navštívili a mnohému naučili.[3]
Podľa niektorých gréckych mýtov mohli obľúbenci bohov tráviť svoj posmrtný život u Hyperborejcov.[2]