Hypermédium
Hypermédium je kombinácia multimédií a hypertextu. Hypermédiá sa štrukturujú v súlade s požiadavkami pracovného a študijného prostredia podobajúceho sa ľudskému mysleniu a umožňujúceho používateľovi posun pomocou asociácie.
Hypermédiá ponúkajú možnosť vytvoriť veľké, zložité, navzájom prepojené informačné celky s krížovými referenciami.
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Podľa Y. Bertranda pojmom hypermédium označujeme dokument, ktorý obsahuje okrem odkazov na iné texty i spojenia inej formy informácie - na obrazy, zvuky, animácie a videozáznamy. Medzi typické prvky v hypermédiu patrí text, grafika, video a zvuk, na rozdiel od hypertextu, kde sa nachádza iba text. Tento termín používame najmä na zdôraznenie multimediálneho charakteru systému. Často dochádza k zámene pojmov multimédium a hypermédium. Pri hypermédiu ide o konceptuálnu schému vytvárania spojení, kde hypermédium spája aj iné než textové informácie (grafické, zvukové, animované). V prípade hypertextu najdôležitejšou jeho vlastnosťou je schopnosť vytvárať spojenia medzi jednotlivými časťami textu. Pojem Hypermédiá prvýkrát použil Ted Nelson v roku 1956 v článku "Complex information processing: a file structure for the complex, the changing and the indeterminate".
Obsah |
HTTP protokol [upraviť]
Protokol všeoobecne definuje pravidlá medzi dvoma partnermi. Definuje tvar prenášaných informácií, možnosti a náležitosti, požiadavky a odpovede.
Hypertext Transfer Protokol (HTTP) je protokol aplikačnej vrstvy. Používa sa pre distribuované hypermediálne informačné systémy. V rámci služby WWW sa používa od roku 1991. Slúži na výmenu HTML dokumentov medzi klientom a serverom. WWW server sa často nazýva aj HTTP serverom.
Existuje viac verzií protokolu:
HTTP/0.9:
- prvá verzia
- používa sa od roku 1990, dnes sa už nepoužíva
- otázka: iba metóda GET, bez dodatočných (meta-) informácií
- odpoveď: požadovaný dokument, takisto bez dodatočných informácií
- po prenesení odpovede sa spojenie ukončí
HTTP/1.0
- definovaný v RFC 1945 z roku 1996
- mnoho rozšírení predchádzajúcej verzie; spätne kompatibilný
- otázka: pridané metódy POST a HEAD
- voliteľné ďalšie hlavičky v upravenom formáte MIME (napr. k dotazu: Date, Authorization, From, If-Modified-Since, Referer, User-Agent; k telu dotazu: Content-Encoding, Content-Length)
- voliteľné telo dotazu (entity body)
- odpoveď: pridaná hlavička:
- informácia o stave (status) odpovede
- voliteľné ďalšie hlavičky v upravenom formáte MIME [5] (napr. k odpovedi: Date, Location, WWW-Authenticate; k telu odpovede: Content-Encoding, Content-Length)
- voliteľné telo odpovede (entity body)
HTTP/1.
- definovaný v RFC 2616 z roku 1999, dnes najčastejšie používaný
- dopĺňa možnosti HTTP/1.0 (hierarchické proxy, kešovanie, trvalé spojenia, virtuálne servery), spätne kompatibilný
- otázka: pridané metódy OPTIONS, PUT, DELETE, TRACE, CONNECT (ktoré sú zriedka používané)
- takmer dvojnásobný počet hlavičiek oproti HTTP/1.0
Protokol HTTP je postavený na principe otázka-odpoveď. Táto komunikácia prebieha medzi serverom a klientom. Každá aktivita musí byť vyvolaná klientom, pričom komunikácia so serverom prebieha cez TCP (používa sa port 80, ktorý ale nie je podmienkou).
Úplná otázka-odpoveď musí mať špecifikovanú metódu, URI (absolútna alebo relativná cesta k súboru alebo úplné URL dokumentu). Niekedy nasleduje po hlavičkách aj telo otázky oddelené jedným prázdnym riadkom.
Server podporujúci protokol 1.0 vráti odpověď a spojenie ihned uzavrie. Protokol 1.1 vytvára tzv. perzistentné spojenie a preto servery podporujúce verzi 1.1 spojenie hneď neuzavrú, ale chvíľu čakajú na ďalšie príkazy. Klient tak môže pokračovať v otázkách na ostatné prvky HTML stánky a spojenie ukončiť sám.
Odpověď obsahuje verziu protokolu, kód odpovede a textovú hlášku odpovede. Ďalej obsahuje hlavičky, prázdny riadok (oddeľovač) a väčšinou aj telo odpovede.
World Wide Web [upraviť]
World Wide Web môžeme definovať ako distribuovaný multimediálny hypertextový systém. Slovo distribuovaný vystihuje fakt, že informácia vo WWW sa môže nachádzať v počítačovom systéme na ľubovoľnom mieste. Ide o multimédium, ktoré zahŕňa text, zvuk, grafiku a video. Prístup k informáciám je založený na hypertextovej technológii, čo znamená, že jednotlivé časti dokumentu sú navzájom prepojené prostredníctvom liniek.
WWW umožňuje veľmi jednoduchým spôsobom získať text, obrázky, video a hudbu z internetu bez toho , aby sme potrebovali vedieť komplikované príkazy a poznali adresy jednotlivých počítačov v internete.
Audio [upraviť]
Zvuk je dynamický mediálny element, používaný pri tvorbe multimediálnych dokumentov. Zvuk zahŕňa počuteľné vlnenie, ktoré je schopné zachytiť ľudský sluch, teda vo frekvencii približne od 20 Hz do 20 kHz.
Zahŕňa hudbu, hlas, šum, zvuky tohto sveta, zvuky vytvorené v PC pomocou príslušného softvéru v podobe rôznych samplov.
Počúvanie zvuku nevyžaduje statickú, alebo inú špecifickú pozíciu tela. Má viacero funkcií- informačnú, motivačnú estetickú, sprievodnú. Napr. pomocousprávnej hudby a zvukových efektov je možné vyvolať dojem určitého miesta, vyvolať pocit napätia.
Z hľadiska vzniku delíme zvuky na: prirodzený- pochádzajúci z prírodného fyzikálneho zdroja.
syntetický- zvuk vytvorený pomocou zvukovej syntézy.
Z hľadiska formy delíme zvuky na: reč- je dominantou komunikácie medzi ľudmi. Ľudský hlas je monotónny, má rôznu intenzitu, zafarbenie, prízvuk, melodiku a rýchlosť.
nerečové zvuky- hudba, šum. Hudba má mnoho podôb, jej základom je rytmus a melódia. Šum možno definovať ako najmenej užitočnú formu zvuku, ktorá sa vyskytuje samostatne ako ruch a hrmot a väčšinou doprevádza ostatné dôležité formy zvuku, ako sú reč alebo hudba.
Z hľadiska spracovania a uchovania: analógový- spracovaný a zaznamenaný analógovým rekordérom na analógové médium- LP, MC
digitálny- spracovaný a zaznamenaný softvérom na digitálne médium- CD, MD, DVD, v formátoch - .cda, .wma, .mp3, .ogg....
digitalizovaný- prípad, keď je analógovo spracovaný a zaznamenaný zvuk prevedený pomocou prevodníka na digitálny.napr. súbory typu .wav.
Z hľadiska prezentácie možno zvuk rozdeliť na: monotónny- jeden zvukový kanál
strereofónny- dva zvukové kanály, reprezentované najmä hudobnými CD nosičmi.
priestorový- obvykle 5+1, príp. 7+1 hudobných kanalóv, princípom je posun jednej zvukovej stopy, vzhľadom k inej, a priestorové rozmiestnenie reproduktorov. Využíva sa v hlavne v systémoch domáceho kina.Prvé číslo označuje počet reproduktorov rozmiestnených v určitom priestore, kde 2 reproduktory sú hlavné, alebo nazývané aj predné, ďalší reproduktor je centrálny, určený najmä na reprodukciu rečových zvukov, a ďalšie dva alebo štyri reproduktory označované ako zadné, alebo efektové, slúžia na vytvorenie efektu priestorového zvuku. Posledný reproduktor +1 označovaný ako subwoofer slúži na reprodukciu nízkych frekvencií: od 20 do 250 Hz.
Hypertext [upraviť]
Hypertext je informačný system, ktorý zobrazuje informácie v texte, ktorý obsahuje návestie odkazujúcu na upresnenie alebo zdroje uvedených informácií tzv. hyperlinky alebo slovensky (hypertextové) odkazy. Taktiež odkazuje aj na iné informácie v systéme a umožňuje jednoduché publikovanie, údržbu a vyhľadávanie týchto informácií. Najznámejší takýto systém ja Woorld Wide Web.
Externé odkazy [upraviť]
- http://en.wikipedia.org/wiki/Ted_Nelson
- http://www.inzine.sk/article.asp?art=1200
- http://ted.hyperland.com
- http://xanadu.com.au/ted/
- http://www.mprove.de/diplom/referencesNelson.html
- http://www.w3.org/Protocols/rfc1945/rfc1945
- http://www.ietf.org/rfc/rfc2616.txt
- http://hypercard.navajo.cz/
- http://www.flatulent.szm.sk/tchv/vyucbove.html
- http://di.ics.upjs.sk/informatika_na_zs_ss/studijny_material/www_hypertext/hypertext.pdf
Pozri aj [upraviť]
Referencie [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
