Hypertyreóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hypertyreóza
(lat.: hyperthyreosis)
Trijódtyronín (T3, na obrázku) a tyroxín (T4) sú oba formy hormónov štítnej žľazy.
MKCH-10 E05
MedlinePlus 000356

Hypertyreóza alebo tyreotoxikóza je klinický syndróm spôsobený nadmerným produkovaním hormónov štítnej žľazy, tyroxínu (T4) alebo trijódtyronínu (T3) alebo oboch. Všeobecne dochádza k zvýšeniu metabolických pochodov.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nadprodukcia hormónov štítnej žľazy môže byť sprievodným znakom niekoľkých klinických stavov. Hlavnými príčinami u ľudí sú:

  • Gravesova choroba (v 70-80 % prípadov)
  • Folikulárny karcinóm z oxyfilných buniek
  • Tyreotoxikóza s toxickým viacuzlovým hrvoľom

Vysoká hladina hormónov štítnej žľazy v krvi môže mať aj ďalšie príčiny:

Jednou z nich je zápal štítnej žľazy, tyreoiditída. Existuje niekoľko rôznych typov tyreoiditídy. Sú to napríklad chronická autoimúnna tyreoiditída (Hashimotova), subakútna tyreoiditída a granulomatózna tyreoiditída (de Quervainova ). Tieto môžu súvisieť s nadprodukciou hormónov štítnej žľazy, ale často vyústia do dysfunkcie žľazy a následného nedostatku hormónov.

Nadbytok hormónov štítnej žľazy môže spôsobiť tiež teratóm (embryonálne založený nádor) na vaječníku.

Ďalšou možnou príčinou je požitie nadmerného množstva tabliet s hormónmi štítnej žľazy, prípadne konzumácia mletého hovädzieho mäsa kontaminovaného tkanivom štítnej žľazy. Táto „hamburgerová hypertyreóza“ je však dnes už veľmi neobvyklá

Hypertyreózu môže spôsobiť tiež liek na srdce amiodarón (1951-25-3).

Asi 7 % žien trpí v prvom roku po pôrode popôrodným zápalom štítnej žľazy, ktorý má niekoľko fáz a prvou z nich je hypertyreóza. Tento stav sa väčšinou napraví sám v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov a nie je potrebná žiadna liečba.

Príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými klinickými príznakmi sú strata hmotnosti (často sprevádzaná žravosťou), úzkosť, neznášanlivosť tepla, vyčerpanosť, vypadávanie vlasov, slabosť, hyperaktivita, podráždenosť, apatia, depresia, polyúria (nadprodukcia moču), polydipsia (nadmerný smäd) a potenie. Pacienti môžu mať ďalšie príznaky ako búšenie srdca a srdcové arytmie (poruchy srdcového rytmu), hlavne atriálna fibrilácia, dyspnoe (krátkodychosť), strata libida, nevoľnosť, zvracanie, osteoporóza a hnačka. U starších ľudí tieto klinické príznaky nemusia byť prítomné a choroba sa prejavuje len vyčerpanosťou a stratou hmotnosti, čo vedie k apatickej hypertyreóze. Keď je pacient v strese, môže nastať tyreotoxická kríza, ktorá sa prejavuje nárastom telesnej teploty nad 40 °C, tachykardiou (zrýchlená srdcová činnosť), arytmiou, zvracaním, hnačkou, dehydratáciou a žltačkou. Neurologickými prejavmi choroby sú tremor (bližšie neurčená trasľavosť), chorea (mimovoľné trhavé pohyby), myopatie (primárne poruchy svalov) a periodická paralýza. Jednou z najzávažnejších komplikácií hypertyreózy je akútna mozgovo-cievna príhoda kardioembolického pôvodu ako následok atriálnej fibrilácie.

Určenie diagnózy[upraviť | upraviť zdroj]

Podozrenie na hypertyreózu na základe lekárskeho záznamu a vyšetrenia potvrdia krvné testy. Väčšinou stačí zistiť hladinu tyreotropínu (tyreotropný hormón) v krvi. Ak je táto hladina nízka, znamená to, že hypofýzu (podmozgová žľaza) tlmí zvýšená hladina hormónov T4 (tetrajódtyronín, tyroxín) a/alebo T3 (trijódtyronín) v krvi, a je spoľahlivým znakom hypertyreózy. V ojedinelých prípadoch znamená nízka hladina tyreotropínu primárne zlyhanie hypofýzy alebo jej utlmenie ako následok inej choroby (iné špecifikované poruchy štítnej žľazy), preto sú testy hladiny T4 a T3 užitočné. Pri určovaní diagnózy môže pomôcť tiež zisťovanie prítomnosti špecifických protilátok. Pri zisťovaní príčiny hypertyreózy a pri rozlišovaní medzi hypertyreózou a tyreoiditídou poslúži scintigrafické vyšetrenie štítnej žľazy.