Iónske povstanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Iónske povstanie bolo protiperzské povstanie iónskych sídiel v Malej Ázii, ktoré sa odohralo v rokoch 500494 pred Kr. Na čele povstania stálo mesto Milét a pomoc, ktoré povstaniu poskytli Atény, bola príčinou grécko-perzských vojen. Povstanie skončilo porážkou povstalcov v bitke pri Ladé.

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 500 pred Kr. vypuklo na západnom pobreží Malej Ázie povstanie iónskych mestských štátov. Na čele povstania stálo mesto Milét, ktorého vládca tyran Aristagoras slúžil perzskému vládcovi. Keď sa mu však nepodarilo dobyť pre kráľa ostrov Naxos, obával sa o svoj život, a keď vypuklo povstanie, postavil sa na jeho čelo. V materskom Grécku sa snažil získať podporu, ale Sparta ho odmietla a Aténčania poskytli povstalcom len dvadsať lodí.

Povstalci mali spočiatku úspechy. Zbavili sa perzských posádok, vyplienili a vypálili lýdske mesto Sardy, ale perzská posádka sa tu ubránila.

V roku 494 pred Kr. utrpelo povstalecké loďstvo porážku pri ostrove Ladé. Na perzskej strane bojovali vynikajúci námorníci z Fenície. Po víťazstve Dareios úplne zničil Milét ako odplatu za vypálenie Sárd a ostatné grécke mestá v Malej Ázii sa dostali opäť pod perzskú nadvládu. Dareios sa rozhodol pomstiť sa gréckym mestským štátom aj v materskom Grécku za podporu, ktorú poskytli povstalcom.