Iliušin Il-18

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Iľjušin Il-18)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Il-18
TAROM Ilyushin Il-18 Marmet-1.jpg
Iliušin Il-18V spoločnosti TAROM počas vzletu, august 1980
Typ dopravné lietadlo
Výrobca Iliušin
Konštruktér S. V. Iliušin
Prvý let 4. júla 1957
Zavedený 20. apríla 1959
Charakter niekoľko strojov ešte v službe
Hlavný používateľ Aeroflot
Air Koryo
Výroba 19591978
Vyrobených vyše 850
Varianty Iliušin Il-38

Iliušin Il-18 (v kóde NATO: "Coot") je sovietske viacúčelové turbovrtuľové lietadlo z konca 50. rokov 20. storočia.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Iliušin Il-18V sovietskeho Aeroflotu na letisku Glasgow-Prestwick

Il-18 vznikol na základe požiadaviek sovietskej štátnej leteckej spoločnosti Aeroflot na lietadlo na prepravu osôb i na prepravu nákladu a vojenské účely. Konštruktér Sergej Iliušin však uprednostnil dopravné lietadlo, ktoré by malo ekonomickejšiu prevádzku. Výsledkom konštrukčných prác bolo dolnokrídle lietadlo s turbovrtuľovými motormi, ktoré po prvýkrát vzlietlo 4. júla 1957. V roku 1959 boli Il-18 nasadené na linky MoskvaSoči a MoskvaAlma-Ata, postupne začali Il-18 lietať aj na viacerých vnútroštátnych aj medzinárodných linkách ZSSR. Lietadlá Il-18 slúžili u všetkých leteckých spoločností bývalého socialistického tábora, vo veľkom množstve a po dlhý čas. Od začiatku 60. rokov lietali aj u Česko-slovenských aerolínií. ČSA používali Il-18 na vnútroštátnych linkách (najmä do Bratislavy, Košíc a Popradu), na linkách po Európe, na linkách do Afriky, na Blízky východ a istý čas aj na diaľkovej linke do Havany, kam lietali Il-18 verzie D. Linka do Havany mala medzipristátia v írskom Shannone a v kanadskom Gandere. Čoskoro však boli Il-18D na tejto linke nahradené lietadlami Il-62. Posledný Il-18 vyradili ČSA až v roku 1990.

Il-18 bol vyrábaný v niekoľkých typových verziách s rôznou kapacitou cestujúcich a nákladu, a bol vyvážaný do mnohých krajín sveta. Celkom bolo vyrobených vyše 850 kusov a mnohé z Il-18 lietajú ešte dnes. Existovala aj armádna verzia označená Il-20 Coot, ktorá slúžila ako radarom vybavené lietadlo včasnej výstrahy.

IL-18 v službách ČSA [1] [2][upraviť | upraviť zdroj]

Verzia Registrácia Meno lietadla Počet sedadiel U ČSA od – do Pôvod a ďalší osud lietadla
IL-18B OK-NAA "Ostrava"
neskôr "Piešťany"
84 08. 01. 1960 – 28. 02. 1979 Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75703. 02. 01. 1977 zrážka s Tupolevom Tu-134A (OK-CFD) na letisku Praha-Ruzyně, 08. 03. 1979 predané do kbelského múzea, kde je dodnes.
IL-18B OK-NAB "Košice" 84 08. 01. 1960 – 28. 07. 1976 Pôvodne nové. 28. 07. 1976 zničený pri havárii v Bratislave, lietadlo minulo pristávaciu dráhu a spadlo do jazera Zlaté piesky, 76 ľudí zahynulo, 3 ľudia prežili so zraneniami.
IL-18V OK-OAC "Sliač" 90–110 31. 05. 1960 – 30. 05. 1980 Pôvodne nové. Zošrotované 19. – 20. 11. 1984 pri skúškach Semtexu.
IL-18V OK-OAD neznáme 90–110 31. 05. 1960 – 28. 03. 1961 Pôvodne nové. 28. 03. 1961 sa lietadlo viacmenej rozpadlo v letovej hladine nad Norimbergom. Stroj letel na linke OK511 PrahaZürichRabatDakarKonakryBamako. Vznikli rôzne špekulácie, vrátane možnosti zostrelenia, avšak táto nehoda nebola nikdy uspokojivo vyšetrená.
IL-18B, v roku 1971 prestavaný na IL-18V OK-PAE "Karlovy Vary" 84
90–110 (po prestavbe na IL-18V v roku 1971)
22. 04. 1961 – 18. 05. 1980 Pôvodne nové. Od 17. 03. 1982 bolo lietadlo umiestnené pri autokempe na Seči, teraz je stroj v Zruči pri Plzni (v súkromnom Air Parku).
IL-18V OK-PAF neznáme 90–110 22. 04. 1961 – 11. 07. 1962 Pôvodne nové. 11. 07. 1962 letel tento stroj na tej istej linke ako 28. 03. 1961 lietadlo IL-18V (OK-OAD). Kvôli hustej hmle v Rabate pristávalo lietadlo na letisku v Casablance, kde tiež nebolo najpriaznivejšie počasie. Po prvom prelete v 150 metroch lietadlo opakovalo priblíženie, pri ktorom zachytilo o vedenie vysokého napätia a havarovalo.
IL-18V OK-PAG "Vysoké Tatry" 90–110 04. 01. 1962 – 21. 02. 1980 Pôvodne nové. Lietadlo slúžilo od 25. 05. 1982 ako reštaurácia v Slušoviciach. Neskôr bolo prevezené a prevádzkované ako reštaurácia pri ZOO v obci Lešná (neďaleko Zlína). Nakoniec bolo lietadlo niekoľko rokov k videniu rozobraté a zdevastované na pozemku kovošrotu v neďalekej obci Ostrata.
IL-18V OK-PAH "Mariánské Lázně" 90–110 04. 01. 1962 – 31. 10. 1979 Pôvodne nové. V roku 1981 bolo lietadlo odkúpené Filmovým štúdiom Barrandov, 27. – 28. 08. upravené trhavinou pre účely nakrúcania seriálu Sanitka, potom bol stroj zlikvidovaný.
IL-18D OK-WAI neznáme 65–120 19. 05. 1967 – 05. 09. 1967 Pôvodne nové. 05. 09. 1967 letelo lietadlo na linke OK523 PrahaShannonGanderHavana. Po štarte z letiska v Gandere stroj havaroval. O príčine panujú dohady, posádka pravdepodobne zavčasu zatiahla vztlakové klapky a došlo ku klesaniu lietadla a nárazu do zeme.
IL-18D OK-WAJ "Poděbrady" 65–120 21. 07. 1967 – 25. 10. 1984 Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75451. Od 17. 09. 1986 slúži ako reštaurácia neďaleko Bakova nad Jizerou. Niekoľko rokov bol stroj však nevyužívaný a chátral, od decembra 2006 je opäť v prevádzke. V roku 2011 dostal nový náter propagujúci nápoj Kofola.
IL-18E OK-PAI nemalo 120 21. 01. 1977 – 15. 12. 1989 Lietadlo najprv (v rokoch 1962 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYP. Po skončení služby u ČSA preletel stroj 29. 01. 1990 do Norimbergu, čo bol zároveň posledný let lietadla Il-18 u ČSA. Tu mal byť stroj zošrotovaný, ale našťastie skončil v múzeu v Sinsheime, kde je dodnes.
IL-18D OK-VAF nemalo 65–120 31. 12. 1977 – 19. 01. 1990 Lietadlo najprv (v rokoch 1966 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYZ. Po skončení služby u ČSA preletel stroj do Norimbergu, kde slúžil ako trenažér hasičov.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Iliušin Il-18B (OK-NAB) vo farbách Česko-slovenských aerolínii
Iliušin Il-18V (OK-PAE) Česko-slovenských aerolínií na letisku v Banjule v Gambii, 1966
Iliušin Il-18D spoločnosti TAROM na letisku v Manchesteri, jún 1988
Vyradený Iliušin Il-18D (v rokoch 1967–1984 slúžil u ČSA s imatr. zn. OK-WAJ), ktorý od roku 1986 slúži ako reštaurácia neďaleko Bakova nad Jizerou
Iliušin Il-18E (OK-PAI) Česko-slovenských aerolínií v múzeu v nemeckom Sinsheime

IL-18V[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 90 – 110
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20K, každý s výkonom 2 942 kW (4 000 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 34 500 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 61 200 kg
  • Cestovná rýchlosť: 600 km/h
  • Dostup: 10 000 m
  • Dolet: 4 270 km
    • Maximálny dolet: 4 800 km

IL-18D[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 65 – 120
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 625 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 5 300 km
    • Maximálny dolet: 6 500 km

IL-18E[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 120
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 625 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 4 400 km
    • Maximálny dolet: 5 200 km

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.planes.cz/lite/fil8.php
  2. http://cs.wikipedia.org/wiki/Restaurace_z_vyřazených_dopravních_letadel

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-18 na českej Wikipédii.