Iliušin Il-76

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Iľjušin Il-76)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Il-76
Volga-Dnepr Ilushin Il-76TD-90VD Beltyukov.jpg
Iliušin Il-76TD-90VD spoločnosti Volga-Dnepr
Typ viacúčelové nákladné a prieskumné lietadlo
Výrobca Iliušin
Konštruktér S. V. Iliušin
Prvý let 25. marca 1971
Zavedený jún 1974
Hlavný používateľ Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Vzdušné sily ozbrojených síl Ukrajiny
Indické vzdušné sily
TransAVIAexport Airlines
Vyrobených 960
Varianty Iliušin Il-78
Beriev A-50
KJ-2000

Iliušin Il-76 (v kóde NATO: "Candid") je sovietske, resp. ruské transportné lietadlo zo začiatku 70. rokov 20. storočia, ktoré bolo vyvinuté ako náhrada za turbovrtuľový Antonov An-12. Prvý prototyp stroja vzlietol 25. marca 1971 a ešte v tom istom roku bol predvedený na aerosalóne v Paríži, kde vzbudil veľký ohlas. Sovietske letectvo dostalo prvé sériové kusy v roku 1974. O dva roky neskôr bola zalietaná civilná verzia pre Aeroflot, postupne vznikali rôzne obmeny. Výroba modernizovaného lietadla pokračuje aj v súčasnosti.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukčná kancelária Iliušin dostala v roku 1967 za úlohu skonštruovať nákladné (transportné) lietadlo, ktoré by bolo schopné niesť náklad 40 ton na vzdialenosť 5 000 km v čase kratšom ako šesť hodín, schopné pracovať z krátkej a neupravenej vzletovej a pristávacej dráhy a bolo by schopné vyrovnať sa s najťažšími poveternostnými podmienkami (napr. na Sibíri a v arktickej oblasti Sovietskeho zväzu). Výroba Il-76 bola umiestnená v Taškente, v Uzbekistane (toho času zväzová republika ZSSR). V roku 1990 boli vyvinuté modernizované verzie (Il-76MF, Il-76TF), ale neboli vyrobené vo veľkom množstve, kvôli finančným problémom hlavného odberateľa a užívateľa, ruského letectva. Prototyp predĺženej verzie Il-76MF, s väčšou kapacitou, prvýkrát letel 1. augusta 1995. Výroba prestala okolo roku 1997. Niektoré obchodné lietadlá boli modernizované na Il-76TD-90VD, počnúc rokom 2004, s využitím nových motorov PS-90 pre splnenie európskych predpisov hluku. V roku 2005 Čína objednala v Rusku 34 nových Il-76MD a 4 tankery Il-78, a v továrni v Taškente 16 neúplne dokončených strojov. Il-76 sa vyrába v novej továrni v Ulianovsku v Rusku, v spolupráci s továrňou v Taškente.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Il-76TD
Il-78 Midas
A-50
  • Il-76 - základná verzia s nosnosťou 30 000 kg.
  • Il-76M - verzia so zvýšeným maximálnym zaťažením na 47 000 kg.
  • Il-76MD - verzia s predĺženým doletom.
  • Galaraj - indické označenie Il-76MD.
  • Il-76MF - predĺžená verzia Il-76MD o 6,6 m s novými motormi PS-90A-76, nosnosť 52 000 kg.
  • Il-76MF-100 - Il-76 s motormi CFM56-5C2.
  • Il-76P/TP/DMP - protipožiarna verzia s nádržou na 42 000 kg vody a vypúšťacím zariadením. Najmodernejšia verzia je schopná niesť až 50 000 kg hasiacej zmesi.
  • Il-76K/MDK/MDK-2 - stroje upravené na simuláciu nulovej gravitácie.
  • Il-76PP - lietadlá určené k elektronickému boju vybavené ECM a rušiacim zariadením, slúži ako sprievod A-50.
  • Il-76MT - dve lietadlá slúžiace ako lietajúca nemocnica s operačnou sálou a pooperačnou izbou.
  • Il-76VPK/Il-82 - dvojica prestavaných lietadiel Aeroflotu na lietajúce veliteľské stanovisko.
  • Il-76PS/PSD/Il-84 - navrhovaná verzia pre úlohy SAR, vyrobený iba jeden stroj.
  • Il-76LL/MA - testovacie lietadlá.
  • Il-76SK - lietajúce veliteľské stanovisko určené pre vyhodnocovanie letových testov.
  • Il-76T/TD/TD-90/TF - civilná nákladná verzia.
  • Il-78 - tankovacia verzia z prvej polovice 80. rokov, celkom vyrobených 45 kusov
  • Il-78M - modernizovaná tankovacia verzia.
  • Il-78MK - tankovacia verzia určená na export.
  • Il-78V - verzia s upravenými tankovacími závesníkmi.
  • A-50 - verzia, na ktorej spolupracovala konštrukčná kancelária G. M. Berieva. Lietadlo má predĺžený trup, zariadenia pre dopĺňanie paliva za letu, satelitnú anténu a prehľadový rádiolokátor. Radar je schopný sledovať súčasne až 60 cieľov na vzdialenosť do 250 km. Celkom bolo vyrobených asi 40 kusov.
  • A-50M - upravené lietadlá s výkonnejším rádiolokátorom a palubnými počítačmi.
  • A-50U - modernizované stroje s novým výkonnejším rádiolokátorom a predĺženou vytrvalosťou.
  • Adnan - iracké stroje Il-76MD prestavané na AEW a vybavené otočným krytom s priemerom 9 m s rádiolokátorom.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Ilyushin Il-76.svg

IL-76TD[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 5-7
  • Nosnosť: 47 t
  • Motor: 4x Solovjev D-30KP s ťahom po 117,7 kN
  • Rozpätie: 50,50 m
  • Dĺžka: 46,59 m
  • Výška: 14,76 m
  • Plocha krídel: 300,0 m²
  • Hmotnosť (vzletová): 190 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 750 km/h alebo až 800 km/h
  • Dostup: 13 000 m
  • Dolet: 7 300 km (so záťažou 20 t)
    • Dolet s maximálnym zaťažením: 3 650 km

IL-76MF[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 5-7
  • Nosnosť: 52 t
  • Motor: 4x Aviadvigatel PS-90AN s ťahom po 156,9 kN
  • Rozpätie: 50,50 m
  • Dĺžka: 53 m
  • Výška: 14,76 m
  • Plocha krídel: 300,0 m²
  • Hmotnosť (prázdna): 101 000 kg
  • Hmotnosť (vzletová): 200 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 750 km/h alebo až 780 km/h
  • Dostup: 13 000 m
  • Dolet: 5 200 km (so záťažou 40 t)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-76 na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]