IS-7
| IS-7 | |
|---|---|
| |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 5 |
| Dĺžka | 11,2 m, len korba 7,38 |
| Šírka | 3,4 m |
| Výška | 2,6 m |
| Hmotnosť | 65 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | do 210 mm |
| Hlavná zbraň | 1× kanón S-70 kalibru 130 mm |
| Sekundárne zbrane | 2× guľomet KPVT kalibru 14,5 mm, 6x guľomet RP-46/14 kalibru 7,62 mm |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | M-50T 772 kW |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 60 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | 11,35 kW/t |
| Dojazd | 190 km |
| Priechodnosť | |
IS-7 (rus. ИС-7 (Объект 260), Objekt 260) bol prototyp sovietskeho ťažkého tanku, ktorý nadväzoval na rad IS, hlavne na typ IS-3.
Vývoj stroja prebiehal v Závode č. 185 S.M. Kirova v Leningrade roku 1946 pod vedením konštruktéra N. F. Šašmurina. Prvý prototyp vyrobili v roku 1947. Predstavoval pokračovanie vývoja tanku IS-3 s radom modifikácii. Išlo o mohutný stroj vyzbrojený kanónom kalibru 130 mm a ôsmimi guľometmi, z toho dva boli veľkokalibrové. Pre veľkú hmotnosť munície do kanóna bolo nutné do posádky začleniť ešte jedného nabíjača, takže posádku tanku celkovo tvorilo 5 ľudí: vodič-mechanik, veliteľ, strelec a dvaja nabíjači. Do sériovej výroby sa nakoniec nedostal, avšak mnoho poznatkov získaných pri jeho konštrukcii a testoch sa uplatnilo na neskorších typoch sovietskych tankov.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému IS-7
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Podrobnejšie informácie Archivované 2014-04-15 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku IS-7 na českej Wikipédii.